Prebudené obavy zo zániku menšinových lokálnych staníc

6.mar 2013

PO ROKOCH SA AKTUALIZUJE PROBLEMATIKA VLASTNÍCKEJ TRANSFORMÁCIE LOKÁLNYCH MENŠINOVÝCH ROZHLASOV

Rozpráv na tému postavenia médií národnostných spoločenstiev bolo už neúrekom, a všetky sa podobajú ako vajce vajcu. Predstavitelia reprezentatívnych štátnych inštitúcií, novinárskych združení a organizácií, nezávislých expertov a predstavitelia médií národnostných spoločenstiev sa z času na čas stretnú na okrúhlych stoloch či debatách, aby diagnostikovali dobre známe choroby, ktoré sa už dlho neliečia a ktoré sú zo dňa na deň boľavejšie. Už roky, presnejšie od roku 2007, keď bola zastavená privatizácia lokálnych rozhlasových médií, sa diskutuje o procese vlastníckej transformácie lokálnych médií, rozvíjaní a zveľaďovaní mediálnych obsahov, potrebe po kádrovom posilňovaní menšinových (starých) redakcií, rozvoji a podpore médiám mimovládnych organizácií, o potrebe väčšej rôznorodosti a plurality (aj) menšinových médií, ako aj o obsahovej kvalite mediálnych produktov, ktoré ponúkajú súčasné médiá v rečiach národnostných menšín.

Diskusia vždy nasmeruje k najpálčivejšiemu problému, z ktorého potom vyplývajú už spomenuté symptómy, a ním je, samozrejme, nedostatok finančných prostriedkov. V celosvetovej finančnej, spoločensko-kultúrnej a morálnej kríze prvým terčom sú (okrem kultúry) médiá – menšinové zvlášť. Na nich sa šetrí vždy a najviac, – sťažujú si predstavitelia menšinových médií. Z druhej strany predstavitelia medzinárodných a štátnych orgánov, ako aj novinárskych združení opakujú svoj názor, že menšinové médiá nie vždy ponúkajú dostatočne kvalitné obsahy svojmu publiku vzhľadom na to, s akými finančnými prostriedkami nakladajú.

Takmer identický scenár sa udial aj v piatok 1. marca t. r. vo vojvodinskom zhromaždení, keď prebiehala rozprava pod názvom Diskusia o médiách v rečiach národnostných menšín, ktorú zorganizovali OBSE a Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie. Náhodne alebo zámerne, novinárske stretnutie termínovo ladili v deň po zverejnení nového návrhu zákona o verejnom informovaní, ktorý sa stal leitmotívom diskusie.

Na sesiách takého druhu sa vždy točíme dokola, a každá strana svoju melódiu pospevuje. Avšak tentoraz scenár predpokladal aj náhly obrat: aktualizáciu pokračovania v procese transformácie lokálnych rozhlasov, ktorú prináša zverejnený draft mediálneho zákona, čím sa prebudili staré obavy zo zániku menšinových rozhlasových staníc. Autori navrhnutého zákona svätosväte tvrdia, že nový predpis garantuje udržanie existujúcich lokálnych menšinových RTV staníc pomocou národnostných rád národnostných menšín. Dve strany – dve pesničky, ibaže v danej chvíli dve strofy refrénu boli spoločné: túžba po zbavení sa strachu z porušovania práva na informovanie v materinskej reči na lokálnej úrovni v prípade neúspešnej vlastníckej transformácie a túžba po obmedzení politického vplyvu na redakčnú politiku.

Novinári a politici sa uzhodli ešte v jednom bode, ktorý zdôraznil profesor belehradskej Fakulty politických vied Rade Veljanovski: Mediálna problematika by mala byť obsiahnutá v mediálnych zákonoch, a nie rozhádzaná v zákonoch o lokálnej samospráve, o hlavnom meste, o národnostných radách národnostných menšín a pod. Ak sa s takým stanoviskom stotožní aj štát, a dúfame, že áno, v mediálnej zákonodarnej oblasti bude práce až-až.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

 

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs