Prečo ženy z dediny zriedka prihlasujú násilie?

4.dec 2017

Prečo ženy z dediny zriedka prihlasujú násilie?

Každá druhá žena trpí alebo trpela nejakým druhom násilia vo svojej rodine a každá tretia bola zbitá, hlavne terajším alebo bývalým manželom alebo partnerom. Napriek tomu, že najväčší počet volaní na SOS telefón prichádza z mestských prostredí, pokladá sa, že je predsa omnoho viac násilia na ženách na dedine.

Prečo ženy z dedín menej prihlasujú násilie?

„Po prvé, služby a servisy sú im menej dostupné, menej sú informované od žien v meste. Po druhé, dediny sú ešte stále izolované prostredia a v takých prostrediach obete sú viac stigmatizované, ako v meste“, rozpráva pre Sieť 21 predsedníčka Ženskej alternatívy Jadranka Radojčićová.

Ako hovorí, to o čom sa tiež málo, alebo skôr vôbec, nehovorí je sexuálne násilie. To je tabu téma a také násilie sa zriedka prihlasuje a zvlášť na dedine, hovorí Radojčićová.

Dodáva, že zvlášť znepokojuje, že sa ako páchatelia násilia stále viac oznamujú aj zamestnávatelia. Podľa oznámení, ktoré prichádzajú cez SOS telefón, zamestnávatelia sú v až v 15 percentách prípadov oznámení, ako páchatelia násilia.

Rozšírené je aj ekonomické násilie. Podľa odhadov Ženskej alternatívy, v dvoch tretinách prípadov prítomný je aj ekonomický moment, ale je problémom, že vo väčšine prípadov samé obete nie sú si vedomé, že trpia takým tvarom násilia.

Snežana Jakovljevićová zo siete Ženy proti násiliu, pripomína, že Srbsko pred šiestimi rokmi prijalo národnú stratégiu o boji proti násiliu na ženách a že vtedy dalo určité odporúčania lokálnym samosprávam.

„Lokálnym samosprávam sa odporúča, aby zapojili špecializované služby pre ženy obete násilia do lokálnych systémov služieb v oblasti sociálnej ochrany, ktorá je financovaná lokálnymi samosprávami. Medzitým, to financovanie je nepravidelné, nepostačujúce a ženy obete násilia nie sú uznané v systémoch sociálnej politiky v lokálnych samosprávach ako obete, pre ktoré by bolo potrebné organizovať osobitný systém ochrany. Predovšetkým, preto, že sa ochrana organizuje spolu pre všetky ohrozené skupiny,“ povedala Jakovljevićová.

Jediná štatistika, ktorá sa vedie o ženách obetiach násilia je tá, ktorá je zverejnená v médiách, ona vyzdvihuje. Podľa jej slov, oficiálna štatistika o vraždení žien v Srbsku, neexistuje a nikto nezverejňuje oficiálne údaje koľko je žien zavraždených ako obetí násilia.

Zlata Vasiljevićová

 

Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 21 financovaného EÚ. Ich obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a v žiadnom zmysle neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie.

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs