Predsavzatia a skutočnosť

29.júl 2013

SEDEM DNÍ

Hodnotiť prácu vlády premiéra Dačića v prvom roku jej funkčného obdobia znamená vrhnúť pohľad do oblasti, v ktorých sa veci pohli dopredu, potom oblastí, v ktorých sa veci nepohli ani sem, ani tam, ako aj oblastí, v ktorých sa udialo kadečo, ale prevažne v negatívnom kontexte. Keby sa aktuálna rekonštrukcia vlády riadila len týmto ukazovateľom, mohla sa vykonať rýchlo a potichu bez toho, aby sa zmenila na letnú „zábavu pre národ“.

Za nesporný úspech aktuálnej vlády väčšina považuje viditeľný pokrok v procese eurointegrácie, vďaka ktorému sa Srbsko dostalo na krok od prístupových rokovaní s Európskou úniou, ktoré sa majú začať najneskoršie v januári budúceho roku. S približovaním Európskej únii tesne súvisí povýšenie už predtým začatých rokovaní Belehradu a Prištiny na vyššiu politickú úroveň. Výsledkom dialógu premiérov Dačića a Tačiho za účasti vysokej predstaviteľky Ashtonovej bolo podpísanie bruselskej dohody o normalizácii vzťahov. Aktívnym prístupom k dialógu, konštruktívnym postojom k riešeniu otvorených otázok v súlade s „realitou v teréne“, vláda získala podporu medzinárodného spoločenstva, bez ktorej by to jednoducho nešlo. Bez ohľadu na to, že podpísanú dohodu ešte len treba účinne uviesť do života, pritom odstrániť viaceré prekážky a zložiť neľahké skúšky, vláda v prvom roku jednoznačne potvrdila svoju proeurópsku orientáciu.

Tým, že prebrala proeurópsku politiku od predchádzajúcej vlády, koaličná vláda pod vedením socialistov (SPS) a pokrokárov (SNS) vyrazila hlavné tromfy z rúk opozície, predovšetkým Demokratickej strany (DS).

Májové sľuby pred voľbami roku 2012 sa opierali o tri hlavné piliere: reformy, veľké vklady (až do sto miliárd eur) a lepší život (rast zamestnanosti a hospodársky rozvoj). Nedlho po formovaní vlády 27. júla 2012 sa priority vlády postupne začali meniť. Na túto zmenu vplývali predovšetkým akcie prvého podpredsedu vlády a ministra obrany Aleksandra Vučića. Ako prvý podpredseda vlády poverený obranou, bezpečnosťou a bojom proti korupcii a zločinu otvoril niekoľko veľkých prípadov a keď sa do väzenia dostal aj najbohatší srbský tajkún Miroslav Mišković, Vučićova popularita, spolu s popularitou SNS, sa závratne začala šplhať nahor. Povesť srbského Eliota Nessa sa však Vučićovi do budúcna podarí zachovať len za predpokladu, že presvedčivo ukáže, že zákony platia rovnako pre všetkých – pre kriminálnikov, opozičníkov, ako aj pre tých pri moci.

Medzičasom vládou otriaslo niekoľko afér. Najťažšia bola aféra Banana s premiérom v hlavnej úlohe, ako aj aféra s odpočúvaním prezidenta Nikolića a prvého podpredsedu Vučića, ktorá dodnes zostala nevysvetlená a neobjasnená. Treba, samozrejme, spomenúť aj aféru aflatoxín, aféru malá maturita, aféru s japonskými mamografmi, aféru so speváčkou…

Keďže sa body získané na ceste do Európy či v boji proti korupcii nedajú kapitalizovať, ani zmeniť na pracovné príležitosti, bolo len otázkou času, kedy do popredia vystúpia vážne ekonomické témy. Tým, že sa o nich predtým veľa nehovorilo, ešte neznamená, že neexistujú. Naopak. Keď ekonomické problémy prvý podpredseda Vučić nazval svojou „nočnou morou“, na povrch vyplávali nielen fakty o zle projektovanom rozpočte, raste verejného dlhu, vysokej inflácii, raste nezamestnanosti, ale aj o neustálom odročovaní reformy v smere trhového hospodárstva, zmeny podnikateľského prostredia a reformy verejného úseku. Ministrovi hospodárstva a financií Mlađanovi Dinkićovi, ktorý pred rokom pri zrode vlády spolu s Dačićom a Vučićom utvoril najvplyvnejší trojlístok, sa nepodarilo udržať krok. Dinkićov lístok časom zvädol.

V akom zložení vláda po rekonštrukcii vstúpi do druhého roku svojho funkčného obdobia, mali by sme sa dozvedieť pred koncom tohto týždňa. Najvýstižnejšie hodnotenie doterajšej práce vlády spočíva práve vo fakte, že „rozsiahla, vážna komplexná a dôkladná“ rekonštrukcia bola potrebná. Ako aj v sociologickom fenoméne „úspešnej vlády v neúspešnej krajine“, na menení ktorej Vučić najnovšie trvá.

Anna Lazarevićová

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs