Proti politike násilia nad Vojvodinou

9.máj 2013

Z ROZHOVORU O VOJVODINE VZIŠIEL APEL

Ako koncom apríla informovali z Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny, apel mimovládnych organizácií, verejných osobností a jednotlivcov v súvislosti s aktuálnymi udalosťami vo Vojvodine zaslali na adresy najvyšších republikových a pokrajinských činiteľov, tiež predstaviteľov Európskej komisie, Rady Európy a Misie OBSE v Srbsku. Apel, ktorý vzišiel ako výsledok verejnej diskusie pod názvom Rozhovor o Vojvodine (18. apríla na pôde NSNV) zaslali aj medzinárodným organizáciám na ochranu ľudských práv a domácim nezávislým inštitúciám. Ako sa uvádza v oznámení NSNV, podpismi ho podporili zástupcovia 33 organizácií civilnej spoločnosti zo všetkých častí Srbska, tiež veľký počet významných verejných osobností a jednotlivcov.

V spomenutej debate, pri ktorej bolo takmer 100 účastníkov, vyplynuli okrem iných aj nasledujúce závery, ktoré zakotvili vo forme apelu:

„Predstavitelia politických strán, ktoré tvoria republikovú moc a v spolupráci s inými nacionalistickými stranami a extrémistickými organizáciami, dokonca aj tými, ktoré sú zákonom zakázané, páchajú politiku násilia nad Vojvodinou a jej občanmi;

Návrh Deklarácie o ochrane ústavných a zákonných práv AP Vojvodiny svojím obsahom nemohol byť žiadnym dôvodom na organizovanie mítingu pod názvom Stop rozbíjaniu Srbska a mediálny hon, ktorý sa vedie voči predstaviteľom legitímne zvolenej pokrajinskej moci kvôli údajnému secesionizmu. Preto mienime, že ciele organizátorov mítingu sú úplne inšie: ide i o boj o moc, ale aj o boj proti autonómnosti Vojvodiny a jej špecifikám, ako i o odvrátenie pozornosti verejnosti od ťažkej ekonomickej situácie a od vyjednávaní, ktoré sa vedú o Kosove;

Je však pravda, že sú práva AP Vojvodiny ohrozené celý rad rokov a že pokrajinská moc v uplynulom období nemala aktívne stanovisko v ochrane práv a záujmov Vojvodiny. Predsa sa domnievame, že pokrajinská moc musí prijať Deklaráciu bez ohľadu na to, že má len symbolický ráz;

Aj aktuálne udalosti nasvedčujú, že je Ústava z roku 2006 generátor radu problémov nielen vo Vojvodine, ale aj v celom Srbsku, takže je nevyhnutné vyrukovať s iniciatívou na schválenie novej Ústavy;

Republiková moc a politické strany a organizácie zhromaždené vôkol nej musia zaraz upustiť od produkovania krízy vo Vojvodine. V opačnom prípade budú znášať úplnú zodpovednosť za destabilizáciu politických a bezpečnostných pomerov v AP Vojvodine;

Vyzývame predstaviteľov Európskej únie, Rady Európy, medzinárodné organizácie, ale aj kritickú verejnosť v Srbsku, aby sa vyjadrili k aktuálnym udalostiam vo Vojvodine, aby sa predišlo vytváraniu hlbokej krízy, ktorá môže spôsobiť nedozerné následky.“

Podpisovatelia apelu sa tiež dožadujú, aby príslušné orgány súrne zistili a oznámili verejnosti, kto sú autori plagátov, ktorými sa žiada smrť predsedu vlády Vojvodiny Bojana Pajtića a „jeho poslušníkov“. Odsudzujú aj neprofesionálne informovanie väčšiny médií z mítingu „Stop rozbíjaniu Srbska“ a o udalostiach, ktoré nasledovali. Konečne odsúdili aj „najnovšie údery na mediálne slobody vo Vojvodine (…) predovšetkým v denníku Dnevnik a týždenníku Pančevac“. V rámci spomenutej debaty viacerí diskutéri podčiarkli, že za aktuálnu situáciu v mnohom môže predchádzajúca republiková moc a odznela aj požiadavka na zorganizovanie referenda na území Vojvodiny, v rámci ktorého by sa občania pokrajiny vyjadrili za alebo proti autonómii Vojvodiny.

J. Bartoš

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs