Psota repová – významný škodca cukrovej repy v lete

27.aug 2013

OCHRANA RASTLÍN

 

Psota repová, Scrobipalpa ocellatella (Boyd), Lepidoptera: Gelechiidae, je škodca cukrovej repy, ktorého pôvodným areálom rozšírenia sú pobrežné oblasti Stredozemného a Čierneho mora, ako i Atlantického oceánu. Jej primárnou hostiteľskou rastlinou je repa obyčajná prímorská (Beta maritima). Cukrovej repe sa psota postupne prispôsobila s jej rozširujúcim pestovaním.

K premnoženiam môže dôjsť vtedy, keď nasledujú po sebe roky s teplým a suchým letom. Rozmnožovaniu škodcu nevyhovuje daždivé, chladné a veterné počasie, málo slnečných dní a nízke teploty počas zimy. Populácia škodcu sa v agroekosystémoch stále udržiava aj vďaka schopnosti vývoja na lobodách (Atriplex spp.) a láskavcoch (Amaranthus spp.). Škodlivosť škodcu sa môže prejaviť kedykoľvek v teplejších rokoch a poznanie psoty repovej je preto nevyhnutnosťou aj v našich podmienkach.

POPIS

Rozpätie krídel tohto drobného motýľa je 10 až 14 mm. Prvý pár krídel samčeka je červenosivý a samičky žltohnedý. Zadné krídla sú žltozelené až sivoružové. Samička má sivožltú a samček sivohnedú hlavu. Červenosivé tykadlá sú 4,4 mm dlhé. Oválne vajíčka  (0,45 x 0,3 mm) majú belavú farbu. Larvy sú v poslednom štádiu 11,5 mm veľké. Chrbtová časť tela lariev je bledoružová a brušná belavá. Hlava je bledo-gaštanovej farby. Hnedastá kukla sa vždy nachádza v kokóne veľkosti 6,5 x 8,5 mm. Larva ho vytvára pred zakuklením.

BIONÓMIA

Psota repová

Psota repová

Psota repová má dve až tri generácie. Prezimuje v štádiu kukly 1 – 3 cm pod povrchom pôdy, v blízkosti hostiteľskej rastliny. Larvy prezimujú len na uskladnených sadzačkách, v poľných podmienkach hynú. Motýle lietajú na jar pomerne dlho, od konca marca do konca apríla. Dlhé obdobie letu zapríčiňuje asynchrónny vývoj škodcu, čo sa ešte viac zvýrazní v nasledujúcich generáciách. V prírode sa preto počas celej vegetácie nachádzajú všetky vývojové štádiá. Maximálny nálet motýľov prvej generácie je obyčajne v čase, keď sú mladé rastliny repy vo fáze prvého páru pravých listov.

Imága sa v priebehu dňa ukrývajú pod listami rastlín alebo hrudami pôdy. Aktívne sú v noci. V závislosti od teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu žijú 6 až 24 dní. Vajíčka kladú na rôzne časti rastliny (spodnú stranu listov, listové stopky, hornú časť buľvy, kvetné puky), ale aj na zvyšky rastlín, prípadne na pôdu. Samičky začínajú klásť vajíčka už v čase vzchádzania repy. Na jar kladú vajíčka jednotlivo a v lete v menších skupinkách.

Larvy sa liahnu v najteplejšom období vegetácie za 5 – 6 dní a v priebehu jari a jesene za 15 – 20 dní. Vyliahnuté larvy sa veľmi rýchlo vžierajú do rastlinných pletív. Najskôr napádajú najmladšie časti rastliny, predovšetkým stred listovej ružice. Po zničení listovej ružice vyžierajú listové stopky a poškodzujú listové čepele. Larva opúšťa rastlinu jedine vtedy, keď je rastlina zničená alebo dokončila vývoj. V rastlinných pletivách vyhrýzajú chodby, v ktorých zanechávajú jemný trus spradený pavučinkami. Pavučinkami sú často spradené i napadnuté listy.

ŠKODLIVOSŤ NA CUKROVEJ REPE

Psota sa vyvíja aj na láskavcoch

Psota sa vyvíja aj na láskavcoch

Larvy žerú na všetkých nadzemných vegetatívnych a generatívnych častiach rastlín, no preferujú ružicové listy.

Repa je poškodzovaná od fázy 1 – 2 pravých listov až do zberu. Larvy sa dajú na rastlinách jednoznačne zistiť až v 3. – 4. instare. Najväčšie škody spôsobujú larvy druhej a tretej generácie. Na starších rastlinách sa koncentrujú v strede listovej ružice. Listy sú obhryzené, deformované a spradené pavučinkami. Na poškodených miestach sa nachádza trus. V starších listoch vyžierajú chodbičky v stopkách. Chodbičky môžu vyžierať aj v hornej časti buľvy. Na výrazne poškodených rastlinách môže byť v priemere 25 – 40 lariev. Usychanie mladých rastlín na jar môžu zapríčiniť už 3 – 4 larvy.

Následkom napadnutia rastlín je kvantitatívne i kvalitatívne zníženie úrod. Pri väčších premnoženiach bolo vo svete zaznamenané zníženie úrody od 16 do 60 % a cukornatosť bola znížená o 1 – 2 %.

Psota môže škodiť i na kŕmnej repe, cvikle a v semenárskych porastoch.

OCHRANA

V prípade väčšieho výskytu je významným regulačným opatrením predovšetkým správna agrotechnika, v prvom rade vyvážené hnojenie a zavlažovanie. Pri intenzívnom zavlažovaní straty na úrode prakticky neexistujú. Odporúča sa tiež skorá sejba, pestovanie odrôd s bujnými listami a odolnosťou proti chorobám. Významnú úlohu má aj kvalitný zber a ničenie pozberových zvyškov. Zber repy by mal začať vždy na lokalitách s najväčším napadnutím týmto škodcom. Významným regulačným opatrením je hlboká orba, ktorú je najlepšie vykonať do desiatich dní po zbere úrody.

Chemická ochrana je komplikovaná kvôli skrytému spôsobu života lariev a asynchrónnemu vývoju škodcu. Insekticídy je potrebné aplikovať po prekročení prahu škodlivosti. V literatúre sa ako prah škodlivosti v období tvorby buľvy uvádza 0,5 – 1 larva na rastlinu a v období na začiatku uschýnania listov dve larvy na priemernú rastlinu.

Ing. Ján Tancik, PhD.

Ing. Peter Tóth, PhD.

SPU Nitra, Katedra ochrany rastlín

foto: internet

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs