Púchovskí farári a Hurbanovci

16.máj 2013

Družobné styky na relácii Púchov – Stará Pazova nehatene prebiehajú nielen v kultúre, ale aj v iných oblastiach spoločensko-hospodárskeho a športového života od roku 1979. Podnetom na to je zmluva, podpísaním ktorej sa mesto Púchov a Obec – Miestne spoločenstvo Stará Pazova roku 2001 zaviazali, že budú obohacovať svoje vzájomné styky ako partnerské mestá.

Ľudovít Žambokréty

Ľudovít Žambokréty

Družbu nadviazali divadelníci týchto dvoch miest celkom spontánne. Iste vtedy ani netušili, že už aj predtým tesne spolupracovali najznamenitejšie osobnosti oboch miest. Vedieť o tom ani nemohli, lebo priebeh informácií hatili vtedajšie  komunistické režimy oboch krajín. Keď sa pred niekoľkými rokmi družobné styky rozšírili aj na cirkevnom poli, zistilo sa, že pazovský farár a dramatik Vladimír Hurban Vladimírov (VHV) mal blízke kontakty so svojím bratrancom, púchovským farárom a excelentným básnikom slovenskej moderny Vladimírom Royom.

Listujúc toho času v korešpondencii starého pazovského farára, t. j. otca VHV Vladimíra Hurbana (1850 – 1914) a jeho manželky Augusty, rodenej Štúrovej  (1857 – 1940), možno sa dozvedieť, že na relácii Púchov – Pazova kontakty boli sústavné aj v období rokov 1874 – 1936. Výmeny informácií, názorov a dojmov celých 60 rokov udržiavali Hurbanovci a z púchovskej strany dve významné farárske rodiny: Royová a Žambokrétyová.

Ľudmila Hurbanová (v strede) v Púchove

Ľudmila Hurbanová (v strede) v Púchove

Keď Vladimír Hurban prišiel do Starej Pazovy roku 1874, jeho vlastná sestra Božena (1848 – 1929) už bola vydatá za Pavla Roya (1839 – 1909), ktorý v rokoch 1870 až 1874 pôsobil ako evanjelický farár v Púchove. Po jeho odchode do Kochanoviec na túto farskú stanicu  (z Kochanoviec) prišiel Ľudovít Ladislav Žambokréty (1844 – 1911), ktorý v púchovskom zbore zotrval do svojej smrti.

Pri príležitosti pripomínania stého výročia jeho úmrtia Púchovčania prízvukovali, že sa farár Ľ. Žambokréty zaslúžil o výstavbu terajšieho evanjelického kostola.

„Bol nielen vynikajúcim kňazom, autorom nemeckej publikácie z dejín tamojšieho evanjelického zboru, ale i autorom menších náboženských prác. V čase zvýšenej maďarizácie písal vlasteneckú a ľúbostnú poéziu, prekladal a prebásňoval z nemčiny a maďarčiny do slovenčiny ukážky poézie a prózy. Zameral sa aj na praktickú ľudovýchovu a publicistiku z oblasti veterinárnej medicíny a ovocinárstva. Bol vedúcim činiteľom filiálky Hospodárskeho spolku Ilavského a Púchovského okresu. Jeho život a dielo sa spája s rodným Považím,“ uvádza sa v júnovom čísle Púchovských novín roku 2011.

Nastoľuje sa otázka, z akého podnetu pazovskí Hurbanovci nadviazali kontakty so Žambokrétyovcami?

Púchovský farár Ľ. Žambokréty si za manželku zobral Gustávu, rod. Dráškoci-Krasnec, z Malých Bieroviec. Ak sa vie, že manželka Vladimíra Hurbana, Augusta (Gustáva), rod. Štúrová, zväčša žila s rodičmi a najmä s matkou Amáliou, rod. Draškóciovou, a bratmi na zemianskom Draškóciovom majeri v Malých Bierovciach, je jasné, že dve Gustávy boli príbuzné a z listov sa dá usúdiť, že boli aj verné kamarátky. Zaujímavý je taktiež fakt, že sa dcéra Ľudovíta a Gustávy Žambokrétyovcov – Kornela –  vydala za JUDr. Karola Štúra, slovenského národného dejateľa, sygnatára Martinskej deklarácie, synovca Ľudovíta Štúra a najmladšieho brata Augusty Hurbanovej, pazovskej farárovej, čo dodatočne potvrdzuje, že tie styky boli spečatené dvojitým príbuzenstvom.

Výstavba kostola v Púchove roku 1880 (z archívu zboru Púchov)

Výstavba kostola v Púchove roku 1880 (z archívu zboru Púchov)

Okrem opisu života mladých zamilovaných párikov farár Žambokréty v liste z 5. decembra 1877 opísal považské zabíjačky a púchovský kraj, Lazy nad Makytou a Trenčianske Stankovce. Tu sú aj listy o výchove malých detí. Farár Žambokréty rozmýšľal o ceste na Dolniaky, pretože 21. júla1890 farára Hurbana prosí: „Zašikujte mňa ta do Kulpína. Boli by sme blízko!“

V liste z  9. novembra 1895 sa hovorí o návšteve mladej dcérky Žambokétyovej v Pazove: „Kornelka nám včera na poludnie k našej veľkej radosti domov dorazila. Ďakujúc Vám za Vaše priateľské jej prijatie, za priazeň a všetko čokoľvek z Vás milého zažila, skúsila a sa naučila. Nie menej ďakujeme aj my rodičia Vám, že ste jej priaznivci boli. Úfame, že Vám nebola na ťarchu“…  Ľudmila Hurbanová chodievala pravidelne do Púchova (medzi návštevami  Trenčína a Martina). Poštová karta z 8. augusta 1905 prezrádza: „Ešte som v Púchove, ale len jednu hodinu. Teraz ideme do Trenčína… Včera tu bol Harminc (pravdepodobne spomína architektu Milana Michala Harminca, kulpínskeho rodáka), našli sme ho tu, keď sme sa z Lúk vrátili.“ Augusta Hurbanová píše list 10. augusta 1906 manželovi Vladimírovi  a Ľudmile – do Púchova: „U nás sú murári a spengleri. Hrmot a prachu plno. Dažďu ešte nebolo, ale sa po veľkom vetre dobre zachladilo. Dnes má Vladko kázeň…“ V listoch sa dozvedáme aj o posielaní balíkov s rozličnými drobnosťami: perím, dohánom, orechmi…

Tesne pred otcovou smrťou dcéra Kornela opísala manželovej sestre Auguste Hurbanovej do Pazovy otcove problémy s púchovským učiteľom a výučbou na škole. Po smrti farára Ľudovíta Žambokrétyho 25. júna 1911 na púchovskú faru sa nasťahoval známy evanjelický kňaz Vladimír Roy, znamenitý slovenský básnik.

Katarína Verešová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs