Rany zo šikany

12.mar 2013

Z konferencie v mediálnom stredisku

NÁSILIE, KTORÉ ZNEPOKOJUJE

Násilie na ženách má mnohé podoby, neraz tragické následky, no rozpráva sa o ňom najčastejšie len príležitostne: na sv. Valentína, ku Dňu žien, poprípade keď sa zjaví nová štúdia alebo stratégia o možnostiach boja proti rozšírenému spoločenskému zlu.

Posilňovaniu povedomia o význame boja proti uvedenému násiliu bola venovaná i nedávna konferencia v belehradskom mediálnom stredisku, ktorej iniciátorkou a usporiadateľkou bola ambasáda Austrálie. Veľvyslankyňa Dr. Helena Studdertová uvedené násilie chápe ako veľkú škvrnu a bahno všetkých národov, tiež ako jeden z najrozšírenejších prejavov narúšania ľudských práv, ktorý kráča ruka v ruke s chudobou. Riaditeľka UN Women u nás Asja Varbanovová upozornila, že zvlášť znepokojuje to, že nadobúda priam pandemické rozmery na všetkých svetových rovnobežkách: bez ohľadu na príslušnú kultúru, štandard, vyspelosť. Ak kedysi každá druhá žena bola počas života obeťou násilia, teraz ich je v mnohých pásmach až 70 percent. Najohrozenejšie sú vo veku od 15 do 44 rokov, v rodine, zo strany mužských partnerov, viac než od rakoviny, vojen a dopravných nehôd dokopy.

Na skutočnosť, že sa len v januári osem a do marca až šestnásť žien stalo obeťami domáceho násilia, kým ich vlani bolo viac ako päťdesiat, poukázala štátna tajomníčka v Ministerstve práce a sociálnych záležitostí Stana Božovićová. To si podľa nej žiada ráznu akciu na všetkých úrovniach. A ak si na štátnej úrovni nemožno nevšimnúť vhodný zákonodarný rámec, ani uprieť ochotu zainteresovaných pôsobiť proti násiliu, na lokálnej úrovni je obraz stavu oveľa chmúrnejší. Je ozaj mnoho žien, ktoré sú obeťami násilia a šikany. Zväčša ich trpia pre rôzne príčiny: od ekonomických po rodinné.

Skutočná pozícia žien je badateľná aj pri rozbore iných polôh ich práce a žitia. Zjavné je, že najčastejšie robia viac a zarábajú menej, že sa ťažko uplatňujú zvlášť vo vyšších politických sférach. Ako doklad toho uviedla fakt, že sú síce ministerstvá, kde sú desiatky percent zamestnaných príslušníčky nežnejšieho pohlavia, no ich podiel v radiacich štruktúrach je veľmi skromný: tých percent je menej než prstov jednej ruky. Jediný vhodný pomer a rovnoprávna pozícia štátnych tajomníkov a štátnych tajomníčok je v ministerstve, v ktorom sama pôsobí. V iných je žien na takejto funkcii štyri- až päťkrát menej než mužov.

Aj z toho možno usúdiť, že od začiatku apríla, s ktorým sa spája štart pôsobenia najvyššieho vládneho telesa v tejto oblasti – Rady pre rodovú rovnosť – sa bude na čom plne angažovať. Od násilia po diskrimináciu, lebo problémov je neúrekom. Žiadne sviatky nie sú síce na obzore, no mali by ich vystriedať nové skutky. Predovšetkým v záujme žien, trpiacich a obetujúcich sa.

                                                                                                       O. Filip

Z konferencie v mediálnom stredisku

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs