Rezolúcia ako prejav jednoty

16.jan 2013

SEDEM DNÍ

Nie platforma, ale rezolúcia. Namiesto dlho pripravovanej platformy o Kosove, Národné zhromaždenie Srbska schválilo Rezolúciu o základných princípoch pre politické rokovania s dočasnými inštitúciami samosprávy na Kosove a Metóchii. Za tento dokument, ktorý vo forme zdôvodnenia obsiahol aj prevažnú časť prezidentovej platformy a ktorým sa chcel zabezpečiť najširší spoločenský konsenzus, hlasovalo 175 poslancov vládnej koalície plus DS a SPO – DHSS, proti hlasovalo 19 poslancov (DSS a LSV) a 2 poslanci nehlasovali (LDP).

V piatich bodoch rezolúcie sa uvádza, že Srbsko nikdy neuzná nezávislosť Kosova a Metóchie, že sa treba usilovať o utvorenie bezpečných podmienok života pre srbské spoločenstvo a iné spoločenstvá na celom území Kosova a Metóchie, že v dialógu s Prištinou treba v súlade so stanoviskami rezolúcie spieť k všeobsiahlej dohode, že pokrok v dialógu a dosiahnuté dohody majú prispieť k eurointegrácii Srbska, a že všetky dohody s Prištinou sa majú dosiahnuť v dialógu s predstaviteľmi Srbov z Kosova a Metóchie.

Predstavujúc návrh rezolúcie premiér Ivica Dačić okrem iného konštatoval, že je „pravda, že my neuznávame Kosovo, ale aj to, že niekto iný vládne Kosovu, a preto musíme nájsť riešenie, ktoré uspokojí aj Srbov, aj Albáncov, ktoré bude spravodlivé, prispeje k mieru a stabilite v regióne, a Srbsku prinesie dobré meno a úctu, aby sme nezjednocovali najsilnejších proti sebe“. V pokračovaní oznámil, že v budúcich rokovaniach sa mieni zasadzovať za ustanovenie autonómneho spoločenstva srbských obcí, ktorého základné príslušnosti a vnútorné zriadenie bude predmetom rozhovorov.

„Srbsko chce dosiahnuť pokrok v európskej integrácii a chce dostať dátum otvorenia rokovaní s Európskou úniou. Srbsko potrebuje pragmatickú politiku v záujme občanov, nazad sa už nedá, a preto je z rezolúcie vynechaná časť o tom, že nič nie je dohodnuté, pokiaľ všetko nie je dohodnuté, ako aj časť o prerušení technických rokovaní,“ uzavrel premiér Dačić.

Prezident Tomislav Nikolić v Národnom zhromaždení zdôraznil, že platformu navrhol preto, že doteraz sa na to ešte nikto neodvážil, a žiadalo sa dávno. Vyzval poslancov, aby nazbierali odvahu a podporili rezolúciu. „Ja nesiem svoj kríž, zoberte aj vy, páni poslanci, aspoň krížik. Ukážte silu parlamentu, keď sa rieši osud Kosova. Ak je vám ťažký dokonca aj krížik – hlasujte proti,“ povedal prezident Nikolić.

Dlhú, prudkú a dramaticky podfarbenú rozpravu vyvolal navrhnutý doplnok Demokratickej strany, ktorý vniesol ozajstný zmätok do parlamentu. Uvedeným doplnkom DS žiadala vrátiť text, od ktorého sa už predtým – ako bolo oznámené – v konzultáciách vlády a prezidenta upustilo. Tento „parlamentný manéver“, ako to nazval šéf poslaneckej skupiny DS Borislav Stefanović, mal ukázať, že existujú dve politiky a že v politike voči Kosovu a Metóchii medzi vládou a prezidentom sú rozdiely. Na túto snahu DS, ako aj na výsledky tejto „politickej performancie“, názory sa líšia, hoci analytici zhodne konštatujú, že DS svoju demokratickosť prejavila tým, že predsa hlasovala za dokument vládnej koalície.

Predstavitelia Srbov z Kosova jednotne privítali schválenie rezolúcie v Národnom zhromaždení a zhodnotili, že ide o úsilie Belehradu dospieť k pozitívnym a reálnym riešeniam.

V Bruseli odmietli komentovať text rezolúcie a osobitne zdôraznili význam pokračovania dialógu Belehradu a Prištiny.

Význam rezolúcie je v tom, ako povedal Jelko Kacin, spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko, že dialóg už nezávisí od ad hoc politickej vôle, ale je ustanovený ako trvalý politický princíp.

Pred ďalším bruselským stretnutím vo štvrtok 17. januára premiér Dačić vyhlásil, že sa v pokračovaní dialógu môže rokovať aj o kresle pre Kosovo v OSN, ale v takom prípade aj Kosovo musí niečo dať. „Srbsko je pripravené na všeobsiahly dohovor, avšak kompromis musí uspokojiť obe strany,“ povedal Dačić.

 Anna Lazarevićová

 

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs