Roky, kroky a nároky

28.jún 2013

168 HODÍN

Predpovede sa splnia, predpovede nevychádzajú. Ako napínavý akčný seriál celé mesiace, týždne, zvlášť posledné dni, sledujeme, či sa nám podarí uhrať boj o dátum. Alternatívy lákavé alebo nevábne, vyhlásenia také a onaké. Nečudo: prišlo na lámanie chleba a je toho v hre ozaj mnoho: zotavenie a perspektíva, dôveryhodnosť a hospodárska istota, východisko a smerovanie.

Veľká téma europeizácie Srbska, alebo uvádzania Európy do našej spoločnosti, čo premiér Ivica Dačić v autorskom texte pre víkendové vydanie denníka Danas označil za najdôležitejší projekt tejto vlády, zase zatlačila do úzadia všetky témy iné: aj v utorok vládou schválenú rebilanciu republikového rozpočtu, ktorou sa za pol roka majú dosiahnuť úspory 36 miliárd dinárov, aj nadchádzajúcu júlovú reorganizáciu či racionalizáciu vlády, aj aféru s kradnutím testov z dvoch základných školských predmetov, aj tragédiu v kaňone Morače, v ktorej zahynulo takmer dvadsať rumunských občanov, aj causu Snowden ako najnovšiu skúšku americko-ruských bilaterálnych vzťahov…

Nevýhodou týždenníkovho kronikára je, že uzávierka nepustí: už v strede týždňa sa patrí vyjadriť k tomu, čo má priniesť jeho koniec. Po celom rade stretnutí, rozhovorov a dohovorov na najvyššej štátnej a vládnej úrovni s dôležitými medzinárodnými aktérmi v dňoch za nami, nastúpil posledný júnový, mnohými označovaný týždeň menom D(e). Už na jeho štarte sa šéfovia diplomacií členov Európskej únie v Luxemburgu, po dôkladných pondelkových a utorkových rokovaniach, predbežne dohodli, že začnú rokovania so Srbskom o vstupe najneskôr v januári 2014. Samozrejme, s tým, že rozhodnutie, ku ktorému dospeli, musia ešte potvrdiť lídri európskych štátov na piatkovej vrcholnej schôdzi v Bruseli.

Predbežná zelená prístupovým rokovaniam naznačujúca ďalšie zbližovanie Srbska a EÚ konečne zablikala na obzore, v prvom rade ďakujúc transparentnému a konkrétnemu plneniu historickej dohody z 19. apríla upravujúcej vzťahy Belehradu s Prištinou. Takýto výsledok utorkového snemovania sa dal tušiť už deň predtým, zo slov ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka, ktorý po rokovaní Rady EÚ pre zahraničné záležitosti uviedol, že šéfovia diplomacií EÚ v politickej rovine podporujú nádeje Srbska a Kosova, že im na rokovaní lídrov EÚ koncom týždňa oznámia dlho očakávané dátumy znamenajúce pokrok v ich európskom integračnom procese.

Prezident Srbska Tomislav Nikolić vyhlásil, že je 28. júna i EÚ na veľkej skúške – skúške rešpektovania vlastných pravidiel, odkazujúc, že Srbsko nepotrebuje almužnu, ako aj to, že svojím zasadzovaním sa zaslúžilo získať dátum štartu rokovaní. Podľa premiéra Ivicu Dačića neexistuje žiaden opodstatnený dôvod na odročenie schválenia rozhodnutia o začiatku rokovaní Srbska s EÚ, kým vicepremiér Aleksandar Vučić tlmočil presvedčenie, že napriek niektorým kontradiktorickým informáciám získame dátum začiatku prístupových rokovaní s EÚ.

V politike, ako aj v živote, nikdy nenačim povedať bude to na sto percent alebo nebude nikdy. Treba si občas pripomenúť jednu z odpovedí Rádia Jerevan: isté percento máte len v alkohole. Zrejme najmúdrejšie bude počkať na piatok a rozhodujúci hlas vyvinutej Európy a Nemecka ako jej vlajkonosiča, na zistenie odpovede, aký bude záver júna: koniec ťažkého začiatku, alebo začiatok čohosi nového?

Tak či onak, zostaneme tu, kde sme, vedomí si toho, že nám treba prežiť ekonomicky a inak krutý rok, upevniť si perspektívy na ten ďalší. Netreba sa klamať: vo veľkom ide aj o skutočné možnosti, aj o záujmy, aj o politiku, aj o  existenciu. To všetko sa točí v našom kolotoči. Nové kroky a nároky si vyžiadajú aj nové roky. Dátum raz príde. No oveľa podstatnejšie než to je voľba správnej, európskej cesty. Len aby nebola krátkeho dychu. Ktosi múdry povedal, že je podstatný rozdiel medzi politikom a štátnikom v tom, že prvý hlavne myslí na ďalšie voľby, kým ten druhý na osud ďalších generácií. Kto zloží túto skúšku?

                                                                                              Oto Filip

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs