Rovnoprávnosť a úcta nad hmotné dary

2.mar 2017

Rovnoprávnosť a úcta nad hmotné dary

Foto: Pixabay

Foto: Pixabay

Medzinárodný deň žien je iba jedným dňom v roku, keď si pripomíname boj za ženské práva. Nemali by sme zabudnúť, že ten boj sa nezakončil začiatkom minulého storočia. Boj stále trvá.

Propagovať rodovú rovnosť by sme mali každý deň, nie iba raz v roku. Takisto úctu k ženám by sme mali prejavovať dennodenne, nie iba zopár hodín. I keď nemáme v úmysle podrobne opakovať, za čo sa zakladali ženy a čo vybojovali, predsa nemožno nespomenúť, že kedysi Medzinárodný deň žien znamenal oveľa viac, než darovanie kvetov. Bol to deň oslavy vymanenia sa z pút patriarchálnej spoločnosti a koniec zaobchádzania so ženami ako s druhoradými občanmi.

Po toľkých rokoch, keď hovoríme o rodovej rovnosti a presvedčujeme seba a všetkých vôkol nás, že sú ženy a muži rovnoprávni, zdá sa, akoby sme sa občas vracali na začiatok. Nie tak zriedkavo počuť o prípadoch žien, ktoré určité stereotypy ponárajú čoraz hlbšie do patriarchálneho systému.

Tak ako kedysi Klára Zetkinová bojovala o lepšie sociálne postavenie zamestnaných žien a žien všeobecne, tak aj ženy v súčasnosti bojujú o svoje práva. Právo pracovať, šoférovať, voľne sa pohybovať a i. sú v niektorých krajinách ešte stále ťažko dosiahnuteľným cieľom. V dohode OSN o politických právach žien z roku 1952 sa hovorí, že ženy majú mať vo všetkých voľbách právo voliť za rovnakých podmienok ako muži, bez akejkoľvek diskriminácie. Toto pravidlo ani dnes nie je dodržiavané v mnohých konzervatívnych krajinách.

I keď v našej krajine nemožno hovoriť o takých drastických obmedzeniach, predsa sa nastoľuje otázka, v akej miere sú spoločnosť a legislatíva na strane žien. Spomeňme si napr. na ženy, ktoré sú obete rodinného a partnerského násilia. Áno, existuje zákon, ktorý by mal chrániť obete násilia, ale aj ten má určité nedostatky. V prípade evidovaného násilia v rodine polícia nemala právo zadržať násilníka. Obete vo väčšine prípadov boli ubytované v bezpečných ženských domovoch a násilník zostával doma. S týmto by sa malo skoncovať schválením nového Zákona o boji proti násiliu v rodine, ktorý by mal byť platný od 1. júna. Podľa tohto zákona polícia bude mať právo zadržať násilníka vo väzení a obeť zostane v rodinnom dome, bez ohľadu na to, kto je majiteľom domu.

I keď medzi našimi poslancami často neexistuje konsenzus, dúfajme, že sa v tejto veci uzhodnú a že násilníkom zašlú silný odkaz. Rovnako silný, aký kedysi svetu zaslali Klára Zetkinová a iné bojovníčky za práva žien.

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu. V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina. E-mail: panikova@hl.rs