Rozbehy a náleziská

12.aug 2013

EKOLOGICKÉ DIMENZIE: DNES A ZAJTRA

 

Vráťme prírode to, čo nám dala. Nepoužívajme zbytočné obaly. Neseparujme sa, ale separujme odpady. Naša planéta nie je na jedno použitie. Život v harmónii s prírodou. Neplytvajme prírodnými zdrojmi. Znižuj, znovu používaj, recykluj. Škatuľku stlač, PET fľaši stúp na krk… Takýchto a podobných myšlienok a návodov je čoraz viac. A treba ich brať ako svedectvo toho, že sa zvýšený dôraz na ochranu životného prostredia premieta do početných oblastí výroby, hospodárstva, poľnohospodárstva. Tak isto ako ukážku mnohých súvislostí ekológie, ekonomiky a energetiky.

Základy separovania odpadov sa dostávajú aj do sriemskych dedín: záber z Ašane

Základy separovania odpadov sa dostávajú aj do sriemskych dedín: záber z Ašane

Takmer všade vôkol nás stúpa význam odpadového hospodárstva, v rámci neho i význam biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa vo vyvinutejších krajinách už roky odkladá do osobitných kontajnerov a separuje. U nás v tejto oblasti ešte veľmi veľa práce treba urobiť v osvete, v zvyšovaní informovanosti obyvateľstva, aby pochopili, že triediť odpad sa vyplatí. Lebo je efektívny systém komplexného zberu a spracovania rôznych druhov odpadov základom vybudovania dostatočných kapacít na zhodnocovanie významných vyseparovaných zložiek: napríklad kovov, plastov, vyseparovaných zložiek vozidiel, alebo aj nebezpečných odpadov, akými sú oleje, opotrebované batérie, akumulátory, pneumatiky. Zneškodňovanie odpadových olejov skládkovaním a spaľovaním, zhodnocovanie materiálové a energetické – sú niektoré z možností nakladania s týmto produktom, ktorý vzniká vyradením motorových, prevodových, hydraulických, turbínových, elektroizolačných, teplonosných a iných olejov z prevádzky po skončení doby ich životnosti, v dôsledku ich znečistenia mechanickými látkami, vodou, prevádzkovými kvapalinami… Miestom vzniku týchto olejov sú najčastejšie servisy motorových vozidiel, individuálna výmena olejov  a takmer všetky odvetvia hospodárstva: poľnohospodárstvo, výroba energií, strojársky, stavebný, chemický a potravinársky priemysel. Len olejov sú desiatky druhov a desiatky odhodených tisíc ton ročne.

A  do odpadového hospodárstva patria i zastarané elektrické a elektronické zariadenia, stavebný a rozmerný domový odpad, komunálny odpad, rôzne obaly, plasty, kovy, papier. Zaujímavé je napríklad to, že sa teoreticky a v ideálnych podmienkach dá zhodnotiť takmer všetok tento odpad: recykláciou, čiže drvením, triedením a predajom recyklátu na jeho ďalšie použitie opäť v stavebníctve – ako podložie do cestných komunikácií, do základov stavieb, budovania poľných ciest. U nás sa tieto možnosti takmer nevyužívajú, alebo ak aj sa, tak len vo veľmi skromnej miere. To rovnako platí aj pre iné druhy odpadov, hoci týchto produkujeme dosť – každý z nás priemerne okolo kilogram denne. Pritom sú prínosy separovania odpadov badateľné. Prispieva sa tým k čistejšiemu životnému prostrediu, tieto sa môžu stáť zásobárňou druhotných surovín, a tak šetriť prírodné zdroje, spomaľuje sa rast komunálneho odpadu, ktorý by inak skončil na skládke, zlacňuje odpadové hospodárstvo miest a lokálnych samospráv, čo znamená i súbežný vznik  širších možností využiť ušetrené peniaze na ďalšie služby pre občanov.

Zelení z Petrovca: jasný odkaz

Zelení z Petrovca: jasný odkaz

Viaceré z týchto aspektov by mali byť zahrnuté zmenami viacerých ekologických systémových zákonov: Zákona o ochrane prírody, Zákona o ochrane prírodného prostredia, Zákona o riadení odpadov, Zákona o chemikáliách…, ktoré  rezortná ministerka Zorana Mihajlovićová oznámila na tlačovej konferencii vo vláde Srbska 7. augusta ako jednu z prioritných budúcich aktivít Ministerstva energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia.

V čase, keď všetkých trápi nedostatok peňazí  a chýbajú investície takmer  na všetko, stúpa i význam ekosprávania ako spôsobu ušetriť peniaze.  Máme kopy nevyužitej biomasy. A aj u nás bioplyn možno významne  produkovať z biologicky rozložiteľných odpadov. Len v EÚ sa celkovo ročne produkuje medzi 75 a 105 miliónov ton bioodpadu.

Aj keď sa mnohé v environmentalistike podarilo a darí zlepšiť, staré environmentálne záťaže, nedbanlivý vzťah vo vode, v pôde a vo vzduchu, pretrvávanie viacerých škodlivých výrob, ktoré dlhé roky devastovali životné prostredie a negatívne sa podpísali pod zdravie obyvateľov dotknutých oblastí, svedčia, že sme ešte stále ďaleko od ideálneho stavu.  Veď sa za uplynulé desaťročia obetovala výstavbe rôznych obytných, priemyselných, skladových, dopravných a iných objektov veľká časť kvalitných poľnohospodárskych pôd. Ďalšia časť pôdneho fondu pustne a zarastá nekvalitnými drevinami. Holorubne sa ťažia veľké plochy lesov, aj v situácii, keď ich je veľmi málo u nás. V mestách klesá počet plôch pod vzácnou verejnou zeleňou. Dosahy zeleného rastu a zelenej ekonomiky sú veľmi skromné. Litera mnohých zákonov v tejto oblasti nie je jednoznačná, takže ich uplatňovanie závisí aj od subjektívnych výkladov podnikov a jednotlivcov.

Aby sa dosiahla ekologická  budúcnosť, ktorú chceme, tak neostáva iné, než sa k prírodným a iným hodnotám krajiny správať ako k rodinnému striebru, ktoré sa chráni za každú cenu a dedí z generácie na generáciu. Kým sa  tak nebudeme správať, reálne napĺňanie environmentálnych plánov a potrieb zostane v reálnom živote len hudbou budúcnosti.

O. F.

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs