Rôzne súvislosti

6.feb 2013

Riaditeľ Milan Pajević

TRENDY EURÓPSKEJ ORIENTÁCIE OBČANOV SRBSKA

Periodicita a spôsob prieskumu sú rovnaké, no transparentnosť je menšia než v období, keď v čele vládnej Kancelárie pre európsku integráciu bola Milica Delevićová. Ide vlastne o to, že sa k najnovším výsledkom trendov v postojoch obyvateľov k Európskej únii možno síce dostať na stránke uvedenej kancelárie, no viaceré súvislosti si nebolo možno širšie ozrejmiť na tlačových konferenciách s jej predstaviteľmi, čo bolo bežnou praxou ani nie tak dávno. Ale, ak človek uplatní čínske zmýšľanie, že nie je podstatné, či je mačka čierna alebo biela, ak chytá myši, tak je aj teraz dôležitejší obsah ako forma.

Prvý a základný dojem je, že všetko, čo sa udialo u nás v druhom polroku 2012 a počas decembrového prieskumu, výrazne ovplyvnilo jeho výsledky. Súvislostí je ozaj mnoho: aj so životným štandardom, aj s Kosovom, aj s Haagom, aj s politickou scénou… Podpora európskej integrácii klesla na najnižšiu úroveň za posledných desať rokov – 41 percent, no na strane druhej sú i dva údaje, ktoré nie sú natoľko chmúrne. Prvým je, že dvaja z troch občanov (66 percent) podporujú reformy, nevyhnutné pre vstup do únie, druhým zasa ten, že viac ako 60 percent anketovaných podporuje aj riešenie problémov vo vzťahoch Belehradu s Prištinou. – Inými slovami uvádzajú, že by to bolo načim riešiť bez ohľadu na to, čo od nás očakáva Európska únia, –  vyzdvihuje v oznámení riaditeľ Kancelárie pre európsku integráciu Milan Pajević.

Keď ide o nutné reformy, príznačné je, že sa tie (do)týkajú všetkých sfér spoločenského a každodenného života: zamestnávania, školenia detí, lepšej zdravotnej ochrany, zabezpečenia zdravých potravín, kúpy lacnejších a kvalitnejších tovarov, boja proti zamoreniu okolia, účinnejšej justície, naplnenia ľudských a iných práv. Sú to vlastne aj svojrázne smernice pre vládu Srbsku, aby pokračovala v celom rade aktivít, cieľom ktorých je lepší život. Najdôležitejšími medzi nimi sú boj proti korupcii, napredovanie ekonomiky, rýchlejší hospodársky rast, stabilné podmienky podnikania.

Skutočnosť, že aj Európska únia žije ťažké dni pre globálnu hospodársku krízu a nevyrovnanú úroveň členov, z ktorých niekoľkých trápi recesia, by nesmela zahmliť tunajšie perspektívy, najmä mladých ľudí. Títo európsku cestu ešte stále vidia ako vhodný spôsob mať krajšiu budúcnosť, môcť sa uplatniť, zamestnať, cestovať bez prekážok. Keďže na nich svet zostáva, jasné je, v čom načim pokračovať. Aj to bez veľkých dilem.

                                                                                                     O. Filip


 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs