Rozvíjanie vzťahov, na ktorých iným nezáležalo

26.jún 2013
Miroslav Ilić, predseda Komisie pre spoluprácu s náboženskými spoločnosťami mesta Nový Sad

Miroslav Ilić, predseda Komisie pre spoluprácu s náboženskými spoločnosťami mesta Nový Sad

NAŠE INTERVIEW: MIROSLAV ILIĆ, PREDSEDA KOMISIE PRE SPOLUPRÁCU S NÁBOŽENSKÝMI SPOLOČNOSŤAMI

Vedenie mesta Nový Sad sa vždy snažilo spolupracovať s predstaviteľmi kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, ktoré pôsobia na úrovni mesta. Náboženské spoločnosti akoby boli zanedbané. Takmer žiadna spolupráca s predstaviteľmi tradičných cirkví na úrovni mesta neexistovala. Formovaná bola komisia, ktorá by mala s nimi pracovať, ale tá spolupráca zostala iba na papieri. Minuloročnou zmenou vládnucej garnitúry v Zhromaždení mesta zmenili sa rozbehnuté zvyky v nekomunikovaní Zhromaždenia s predstaviteľmi náboženských spoločností. Formovaná bola nová komisia, ktorá ihneď začala pracovať a jej predsedom je Miroslav Ilić, zástupca predsedu Zhromaždenia mesta Nový Sad.

– Ktoré sú povinnosti Komisie pre spoluprácu s náboženskými spoločnosťami?

– Prvoradou úlohou komisie je pomáhať náboženským spoločnostiam riešiť problémy, na ktoré narážajú, a udržiavať dobré medzikonfesionálne vzťahy. Začiatky založenia komisie sa datujú ešte od 90. rokov, avšak fakty potvrdzujú, že nebola činná. V 90. rokoch komisia zasadala dvakrát, v roku 2000 tiež dvakrát a v minulom roku iba raz a zasadnutie neprebiehalo v plnej zostave. Vtedajšie vedenie komisie nepozvalo predstaviteľov Srbskej pravoslávnej cirkvi – Báčskej eparchie a Slovenskej evanj. a. v. cirkvi.

– Z tohto vyplýva, že spolupráca medzi mestom a cirkvami takmer nejestvovala. Čo bolo podnetom na zmenu?

– Áno, veľmi málo sa venúvala pozornosť vzťahom medzi vedením mesta a cirkvami. Pomoc v riešení problémov a podporu, ktorú malo mesto poskytnúť náboženským spoločnostiam v každom aspekte ich pôsobenia, jednoducho chýbala a problémy sa len zhŕňali. Politická organizácia Treća Srbija, ktorej som členom, trvala na tom, aby sa koaličnou dohodou vládnucej väčšiny v Novom Sade definovala spolupráca s náboženskými spoločnosťami a aby sa trvalo na jej realizácii. Zatiaľ sme mali dve zasadnutia, ktoré boli veľmi efektívne. Doposiaľ sa v našom meste vôbec nedbalo o to, akým spôsobom boli zosnulí pochovaní. Je to kultúrno-civilizačná otázka a ocitli sme sa v situácii, že zosnulých rôznych konfesií pochovávali spôsobom, ktorý nevyhovoval cirkevným pravidlám a obyčajam daného národa. Predošlé vedenie mesta neuvažovalo o tom, že okrem narúšania pravidiel a obyčají, o niekoľko stovák rokov možno sa budú vykonávať archeologické vykopávky a nebude jestvovať potvrdenie, že tu žili európske, civilizované národy. Na zasadnutí bol prítomný aj riaditeľ VP Lisje a problém sme riešili.

– Vojvodinským Slovákom sú veľmi dobre známe slovensko-srbské vzťahy, najmä tie kultúrno-vzdelávacie. Keďže ste historik, aké je vaše hľadisko na tú časť histórie oboch národov?

– Naše národy vždy spolupracovali. Myslím si, že v minulosti Srbi hľadali podporu v slovenskej komunite. Na Slovensku sa vzdelávali a cítili sa tam voľne, podporovali ich slovenskí intelektuáli. Je to celá plejáda mien významných osobností srbskej inteligencie: Svetozar Miletić, Jovan Jovanović-Zmaj, Đura Daničić, Đorđe Natošević, Joakim Vujić, Kosta Trifković, Dositej Obradović, Jovan Sterija Popović a mnohí iní a zase u nás, vo Vojvodine, významné stopy zanechali slovenskí intelektuáli: Pavel Jozef Šafárik, ktorý bol riaditeľom pravoslávneho gymnázia, Ján Kollár, Ľudovít Štúr… Mali obrovský prínos v šírení myšlienky panslavizmu a vo väčšine prípadov vyučovanie v srbských rodinách mali na starosti práve učitelia zo Slovenska. Je to iba kúsok z našej spoločnej, vydarenej histórie a ja ako predstaviteľ Zhromaždenia mesta a člen politickej organizácie, ktorej záleží na upevňovaní a rozvíjaní medzinárodnostných vzťahov, a zvlášť vnútroslovanských, budem pracovať na tom, aby tie vzťahy boli skutočne pevné.

– Aké vzťahy má komisia s náboženskými spoločnosťami a nakoľko ste spokojný?

– Komisia má dobrú komunikáciu s predstaviteľmi cirkví, avšak s niektorými je tá komunikácia predsa intenzívnejšia. Možno aj pre spomenuté historické slovensko-srbské vzťahy máme zvýraznený vzťah so Slovenskou evanjelickou cirkvou v Novom Sade. Po formovaní nového zloženia komisie bol som na návšteve u pána biskupa Samuela Vrbovského a ihneď pri prvej návšteve sme sa dohodli riešiť niekoľko komunálnych problémov, ktoré má cirkev už dlhý rad rokov. Jeden z problémov je aj parkovanie pred Biskupským úradom, a môžem povedať, že ten problém bude čoskoro vyriešený.

– Hovorili ste o vzťahoch v minulosti. Ako sa na tie históriou potvrdené vzťahy pozeráte vy ako predstaviteľ Zhromaždenia mesta a politickej organizácie?

– Naša politická organizácia je viac idea než politická strana. Idea o zmene spôsobu politického rozmýšľania. Dôležitá stať v politickom pôsobení sa vzťahuje aj na vzťah Srbov ako väčšinového národa so všetkými národnostnými spoločenstvami, ktoré tu stáročia žijú. Myslím si, že predchádzajúce vedenia iba hovorili o týchto vzťahoch, ktoré populárne nazývali ideou európskych hodnôt, a v praxi ich ignorovali. Vďaka našej iniciatíve po prvýkrát po roku 1948 sa verejne konali oslavy Vianoc podľa oboch kalendárov – gregoriánskeho a juliánskeho, čo malo pozitívne ohlasy. Tým sme sa vlastne pripojili k európskej spoločnosti a prezentovali európske hodnoty, ktoré zahŕňajú úplný rozvoj národnostných spoločenstiev.

Za odpovede ďakuje:

Jasmina Pániková

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs