Rýchlejšie naštartovať nové reformy

11.jún 2013
Obálka jednej z publikácií o reforme daní

Obálka jednej z publikácií o reforme daní

DANE AJ AKO NA NE

Niektoré výroky žiadna doba nedokáže vymazať. Čínskemu filozofovi Lao-c (Starý majster), ktorý žil niekoľko storočí pred Kristom, sa prisudzuje autorstvo viacerých dodnes platných a známych výrokov, ako sú Aj ďaleké cesty začínajú prvým krokom, Najmocnejší je ten, kto premôže samého seba alebo aj Ľud hladuje, lebo jeho vrchnosť priveľa daní pojedá.

Život bez daní je aj v dnešnej dobe nepredstaviteľný: vo vyspelých štátoch tieto považujú za jednu z dvoch nevyhnutností osudu jednotlivca, u nás sú tiež hospodárskou alebo aj osobnou konštantou, okolo ktorej sa točia mnohé rozhodnutia, pomery a plány. Daň nie je sporná, sporná je najmä jej výška a účel. S cieľom upriamiť nás na hlbšie úvahy nad touto skutočnosťou, Fiškálna koalícia zoskupujúca zo desať mimovládnych organizácií usporiadala od 5. do 8. júna prvý Festival daňových poplatníkov v Belehrade. Mal rôzne programy: tribúny Mladí a trh, Bráň si peňaženku, Brzdy hospodárstva, ktoré sa konali v Dome mládeže a na ktorých známi experti – medzi ktorými aj bývalý premiér a minister zahraničných vecí Slovenska Mikuláš Dzurinda – prezentovali vlastné reformné skúsenosti, debatovali o spôsoboch nátlaku občanov na moc v záujme zodpovednejšieho riadenia, analyzovali príčiny nízkej životnej úrovne… V rámci festivalu prebiehali aj rozhovory s daňovými poplatníkmi na viacerých punktoch v meste. Sobotňajším verejným pochodom daňovníci pútali pozornosť verejnosti so zámerom vyjadriť nesúhlas s tým, aby kríza bola zámienkou za všetky útoky na ich peňaženky.

Známe je, že občania prispievajú do rozpočtu každou výplatnou páskou, kúpou škatuľky cigariet alebo paliva do nádrže auta. Usporiadatelia festivalu sa však nazdávajú, že štát tieto prostriedky nezodpovedne troví. Viacerými spôsobmi: napríklad tak, že sa až 48 percent platu odvádza na dane a príspevky, že akcízy a dane tvoria o čosi menej ako 50 percent ceny benzínu, že štát berie polovicu z ceny cigariet, že tretina rozpočtu odchádza na subvencie do Fondu penzijného a invalidného poistenia, do ktorého občania beztak prispievajú cez príspevky, ktoré pravidelne platia. Následkom uvedeného konania je, že každý z nás občanov Srbska dlhuje 2 700 eur prostredníctvom verejného dlhu štátu.

Majúc to všetko na zreteli, Fiškálna koalícia žiada nižšie dane, aby občanom mohlo ostať viac prostriedkov, ktoré vložia tam, kde sa rozhodnú. Druhou žiadosťou je zmenšenie štátnej spotreby, keďže každý rok prichádzame o stovky miliónov eur pre straty verejných podnikov a zbytočné subvencie.

– Srbsko je krajinou s najväčšími verejnými nákladmi v regióne a kľúčové opatrenia pre východisko z krízy musia byť v oblasti trov, konkrétne zauzdenia nadmernej verejnej spotreby, – podotkol nedávno i predseda Rady guvernéru Národnej banky Srbska Nebojša Savić.

Treťou žiadosťou fiškálnej koalície je menšie zadlžovanie sa štátu, lebo účty za jeho vysokú spotrebu zaplatia v konečnom dôsledku všetci daňoví poplatníci.

Tak ako i celé hospodárstvo, i oblasť daní zrejme potrebuje hlboké reformy. Tieto odvody nemožno viac zvyšovať, lebo by udusili beztak zaťažené hospodárstvo. Zostáva teda vidieť, ako ich možno prestavať z aspektu prispôsobenia potrebám a možnostiam, ako rozšíriť daňový základ, ako sa prispôsobiť trhovým a iným pomerom. Susedné Chorvátsko sa napríklad rozhodlo znížiť všetky turistické dane v období sezóny z vyše dvadsať na desať percent. Aj ďakujúc tomu ho navštívia milióny turistov. Keďže sme výrokmi Starého majstra začali, možno s parafrázovaním jedného z nich i skončiť: Aj nové daňové cesty začínajú prvými krokmi. Ibaže treba vedieť, v akých všetko smeroch sa tieto, ako aj reformy, majú uberať.

                                                                                                O. Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs