SIEŤ 21 PÍŠE: Mierna trestná politika posmeľuje násilníkov

18.apr 2016

SIEŤ 21 PÍŠE: Mierna trestná politika posmeľuje násilníkov

Násilie na ženách a marginalizovaných skupinách, predovšetkým LGBT populácii, často sa opakuje pre miernu trestnú politiku, ale aj charakter spoločnosti.

Zo správy Gay straight aliancie za rok 2014 vidno, že počet fyzických útokov na LGBT osoby klesol v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Hoci by to malo byť znakom, že sa táto populácia stretá so súhlasom, jeden z organizátorov Pochodu hrdosti, Goran Miletić, upozorňuje, že veľký počet prípadov násilia nebol nahlásený.

“Príslušníci LGBT spoločenstva sa väčšinou rozhodujú nevystúpiť vo verejnosti s prípadmi násilia, takže je ťažko hovoriť o nejakých číslach, poklese či náraste násilia, existuje strach z nahlásenia násilia, pretože narazia len na odsúdenie. Správy sú ukazovateľom len určitej menšej časti. Mienim, že sme tam, kde sme boli aj skorej. Je pravda, že polícia je už trochu otvorenejšia, avšak v prokuratúre sú nevyhnutné podstatné zmeny,” vysvetľuje Miletić pre 021. rs.

V priebehu minulého roka v Srbsku bolo zavraždených vyše 40 žien obetí násilia. Biljana Stepanovová zo Strediska pre podporu žien zdôrazňuje, že údaje, ktoré Srbsko doručilo Výboru Spojených národov pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW), ukazujú, že sa počet prihlášok násilia zvýšil, ale sa znížil počet obžalovaných. Podľa jej slov takou reakciou štát ukazuje, že marginalizuje existujúci problem.

“Spolu s nárastom počtu nahlásených prípadov máme teda situáciu, že sa zmenšil počet obžalovaných v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. To znamená, že náš štát zjemňuje kritériá pre trestný čin násilia v rodine. Násilníkov súdia v súlade so zákonom o priestupkoch, kde sú tresty omnoho miernejšie. Najčastejšie prichádza k tomu, že manželia, bez ohľadu na to, kto je obeťou, utržia trest za porušovanie verejného poriadku a pokoja,” hovorí naša spolubesedníčka.

Foto: Profimedia.rs

Foto: Profimedia.rs

O podobných prípadoch je oboznámená aj právnička Milena Vasićová, ktorá zdôrazňuje, že jedným z hlavných problémov je naše odvracanie hlavy, keď sa násilie objaví blízko nás.

“Je pravda, že tresty nezodpovedajú činom, ale existujú aj iné problémy. Avšak predtým, než sa vôbec dostane na súd, nastoľuje sa otázka, ako prokuratúra definuje daný čin: ako pokus o vraždu, ťažkú ujmu na zdraví, alebo len ako násilie v rodine. Oni teda na štarte rozhodujú o prípadnom treste pre páchateľa. A vskutku sa všetko skončí podaním prihlášky za priestupok porušovania verejného poriadku,” hovorí Vasićová a dokladá, že je problematická tá spoločnosť, ktorá si myslí, že netreba zasahovať v prípadoch násilia za cudzími dverami.

Rýchlosť vynášania rozsudku

Okrem mierneho trestu k opakovanému násiliu vedie pomalé vynášanie rozsudkov. Rozsudok v rozumnej lehote patrí k hlavným predpokladom férového a spravodlivého procesu, takže od prvého januára 2016 každý, kto mieni, že sa jeho prípad bezdôvodne ťahá,  získa právo na peňažnú úhradu.

Podľa slov Gorana Miletića dakedy sa stáva, že proces za vyhrážanie trvá až niekoľko rokov, hoci je jasné, kto je vinník.

“Len okolo Pochodu máme takých 250 prípadov na súdoch v Srbsku, zvyčajne ide o vyhrážanie, že nás zabijú, tak to nahlásime. Všetko sa skončí ospravedlnením, spoločensky prospešnou prácou, odňatím počítača a podobne. Kedysi tresty bývali dlhšie a z toho dôvodu nemôžeme byť spokojní s trestnou politikou. Veľký problém je však to, čo sa deje počas samého procesu. Niektorí obžalovaní, ako Mladen Obradović, namiesto obžaloby dostanú náklonnosť sudcov. Stáva sa, že advokáti otvorene povedia, že LGBT osobám neprislúchajú ľudské práva a všetko to je veľmi problematické a nechutné”, mieni Miletić.

Odsúdenie násilníka, ktorý žene rýľom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, na len šesť mesiacov väzenia, ako aj násilie otca na synovi, ktorý je gay, tiež jeho obrana, že nebil syna kým nevedel, že je homosexuál, hovorí o nedostatočnom vedomí spoločnosti a štátu o obetiach. Vlastne o nerozpoznávaní obetí, hovorí Milena Vasićová.

“Rýchlosť, akou sa vynášajú rozsudky, je problematická, ale naše zákony konkrétne nepoznajú pojem obete, len ona nemá právo podať sťažnosť proti rozsudku. Jednoducho, inštitúcie systému nefungujú, preto vzniká problém s rýchlosťou vynášania rozhodnutí alebo sa všetko skončí neprimeraným rozsudkom. Preto si nemyslím, že je riešenie v trestnej politike, ale v tom, ako zmeniť vedomie spoločnosti. Súdny systém je len zrkadlom nás samych,” hovorí Vasićová.

Násilníci sa cítia byť chránení

Kruh násilia utvorený z neprihlásených prípadov, ignorovania, neúčinnosti príslušných inštitúcií a nedostatku spoločenského vedomia, spôsobuje, že sa násilie konštantne opakuje.

Biljana Stepanovová hovorí, že násilníci sú tí, ktorí s cítia byť chránení, hoci by malo byť naopak.

“Na rozdiel od iných krajín, v ktorých násilníka vysťahujú z domu alebo bytu, v Srbsku sa to nestáva. Naopak, podarí sa mu vyhnúť trestu, zvlášť v menších prostrediach, kde sa policajti a občania poznajú, takže sa všetko zamlčí. Netrestanie násilníka v prvom konaní môže za to, že sa násilníci cítia byť chránení. To ich vedie k presvedčeniu, že sa im vždy podarí uniknúť, takže opakujú svoje zločiny,” zhodnotila Stepanovová.

Podľa slov Gorana Miletića reagovanie Srbska v súvislosti s násilím na LGBT osobách vyvoláva následky v niekoľkých smeroch, najčastejšie tie týkajúce sa spravodlivosti a LGBT spoločenstva.

“Právny systém u nás je v rozklade, nezaujaté súdne konanie v rozumnej lehote neexistuje, čo svedčí o tom, že my ako občania nemáme prístup k spravodlivosti. Ak sa na následky dívame z prístupu LGBT spoločenstva, zistíme, že sa jednotlivci necítia bezpečne, len zriedka prihlasujú násilie a žijú pod stigmou. Tak vzniká bludný kruh, hoci štátne orgány nechcú uznať, že problém nadobudol dramatické rozmery,” uzavrel Miletić pre 021. rs.

Zoran Strika, Biljana Mihailovićová

 

Text vznikol v rámci projektu Sieť 21 financovaného EÚ. Jeho obsah predpokladá zodpovednosť Rádia 021 a v žiadnom prípade neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie.   

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs