Škodcovia jadrovín

16.máj 2013

OCHRANA RASTLÍN

OBAĽOVAČ JABLČNÝ – CYDIA POMONELLA

(Tortricidae, Lepidoptera)

 Obaľovač jablčný

Obaľovač jablčný

Motýľ obaľovača jablčného je tmavosivej, hnedej farby, podobnej ako kôra jablone. V rozpätí krídel meria 14 – 22 mm. Predné krídla sú popolavosivé alebo fialovosivé s veľkým počtom tmavých priečnych čiarok. Na konci krídla sa nachádza „zrkadielko“ – charakteristická tmavá škvrna ohraničená medovo lesklým pásikom. Vajíčko je ploché, oválne, priezračné biele. Vyliahnutá larva je biela, neskôr bledo ružovkastá. Hlava je najprv svetlohnedá a v posledných dvoch instaroch hnedočierna. Odrastená larva meria 18 – 20 mm. Kukla je tmavohnedej farby a meria 9 – 10 mm.

Húsenica prezimuje v bielom kokóne v rôznych úkrytoch, najčastejšie v puklinách kôry na kmeňoch jabloní. Kuklenie prebieha na začiatku kvitnutia jabloní. Motýle sa začínajú objavovať začiatkom alebo v polovici mája, keď jablone už odkvitli. Motýle sú aktívne v noci pri teplote nad 15 °C. Po oplodnení samičky kladú vajíčka na mladé plody alebo okolité listy alebo letorasty. Jedna samička prvej generácie nakladie okolo 20 vajíčok, kým druhej generácie okolo 80. Po šiestich až dvanástich dňoch v závislosti od teploty sa liahnu húsenice.

Vyliahnutá larva sa pohybuje a vyhľadáva vhodné miesto zavŕtať sa do jablka. Vyhovujú im miesta, kde sa dotýkajú dva plody. Húsenice sa najprv živia v povrchových vrstvách plodu a tesne pod pokožkou a len po prvom zvliekaní vyžierajú chodbu smerom k jadrovníku. V jednom plode je obyčajne len jedna húsenica, ale niekedy môžu byť aj dve – tri. Húsenica často opúšťa napadnutý plod a zavŕta sa do ďalšieho. Jej vývoj trvá približne štyri týždne, počas vývoja sa štyrikrát zvlieka. Dorastené húsenice opúšťajú plody a vyhľadávajú vhodné miesta na kuklenie. Najčastejšie sa kuklí v štrbinách kôry kmeňa jabloní. Ak sú kmene hladké, tak v pôde okolo kmeňov.

Motýle druhej generácie sa objavujú začiatkom júla a často prichádza k prelínaniu náletu prvej a druhej generácie. Oplodnené samičky kladú vajíčka na už dozrievajúce plody. Vyliahnuté larvy sa vžierajú do plodov. Vývoj húseníc tejto generácie trvá kratšie, lebo sú v tomto období vyššie teploty a už začiatkom augusta húsenice dospievajú a vytvárajú si kokóny, v ktorých prezimujú.

ŠKODLIVOSŤ

Obaľovač jablčný je najvýznamnejší škodca jabloní nielen u nás, ale aj vo svete. Húsenice tohto druhu poškodzujú plody, vyhrýzajú do nich chodby, ktoré smerujú k jadru. Chodby sú plné čierneho trusu, a preto tento symptóm nazývame červivosť jabĺk.

Napadnuté jablko poznáme podľa vstupného otvoru larvy na plode, ktorý je vyplnený suchým, červenkastým trusom. Malé plody, napadnuté prvou generáciou škodcu, opadávajú. Plody napadnuté v lete druhou generáciou predčasne dozrievajú a opadávajú. Veľmi často napadnuté plody bývajú infikované hubou Monilia spp., ktorá sa pri uskladnení aj ďalej rozširuje. Trhová hodnota napadnutých plodov je veľmi znížená. Okrem na jabloniach škodí aj na hruškách, orechu a marhuliach.

OCHRANA

Nepriama ochrana proti obaľovačovi spočíva v zakladaní sadov vzdialených aspoň 100 metrov od miest liahnutia sa motýľov, ako sú záhrady, sklady ovocia a podobne. Významná je aj podpora prírodných nepriateľov, ktorých má tento škodca veľmi veľa, a to ozeleňovaním medzí a nepoužívaním širokospektrálnych insekticídov.

Na záhradkách efektívne je možné znížiť populačnú hustotu obaľovača pomocou chytacích pásov z vlnovitého papiera. Tieto pásy pripevňujeme na kmene jabloní pre prvú generáciu v máji a pre druhú v júli. Dospelé húsenice vyhľadávajú miesta na kuklenie, zaťahujú sa do vlnovitého papiera a ak načas strhneme tieto pásy (pre prvú generáciu v polovici júna a pre druhú po zbere jabĺk) a spálime ich,  zničíme tak aj veľké množstvo húseníc. Ich populáciu môžeme znížiť aj zberom opadnutých jabĺk napadnutých 1. generáciou škodcu v júni.

Priama ochrana sa môže robiť biologickými a chemickými prípravkami. Aj pri jednej, aj druhej metóde dôležitý je termín ochrany. Ten sa môže určiť na viac spôsobov, najviac sa využíva sledovanie náletu motýľov do feromónových lapačov a sledovanie výskytu a vývoju nakladených vajíčok obaľovača v sade. Na základe počtu a vývojovej fázy vajíčok sa môže precízne stanoviť termín aplikácie insekticídov z rôznych skupín.

Insekticídy regulátory rastu sa aplikujú na začiatku znášania vajíčok. Insekticídy zo skupiny pyretroidov v čase pred liahnutím húseníc a insekticídy zo skupiny organofosfátov a karbamátov, keď je vyliahnutých 1 – 3 % húseníc. Pri intenzívnom napadnutí sa musí aplikácia opakovať.

Z biologických prípravkov najviac sa využívajú prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis, ktoré majú účinnosť 80 – 85 %, ale neničia prírodných nepriateľov. Aplikácia týchto prípravkov je vo fáze vývoja vajíčka označeného ako fáza „červeného prstenca“ až „čiernej hlavičky“. V Európe sa využívajú prípravky na báze vírusu granulózy obaľovača jablčného. V poslednom čase tiež sa využíva veľmi úspešne metóda metenia samčekov pomocou feromónov.

 

PILIARKA JABLČNÁ – HOPLOCAMPA TESTUDINEA

(Tenthredinidae, Hymenoptera)

 Piliarka jablčná

Piliarka jablčná

Dĺžka tela dospelého jedinca je asi 6 – 7 mm. Hlava, hruď, nohy a spodná časť bruška je žltá. Horná strana bruška je čierna. Krídla sú priehľadné. Larva, pahúsenica dorastie do dĺžky 11 – 12 mm. Telo je žltkastej farby, hlava červenohnedá. Má 7 párov panôžok.

Prezimujú dospelé larvy v pôde, v hĺbke 5 – 15 cm. Na jar sa kuklia a dospelé jedince sa liahnu pred kvitnutím jabloní. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do pokožky čiašok jabloňových kvetov. Larvy sa liahnu asi o týždeň a vyhrýzajú v mladom plode povrchovú chodbu. Po zvliekaní opúšťajú plod a napádajú ďalší plod vyhrýzaním chodby priamo do jadrovníka. Napadnuté plody opadávajú. Larvy koncom júna dospievajú, opúšťajú plod, zahrabujú sa do pôdy, kde spriadajú kokón, a tu prezimujú.

ŠKODLIVOSŤ

Larvy piliarky jablčnej poškodzujú plody vyhrýzaním povrchovej chodby, ktorá zarastá korkovým pletivom, a tak vzniká jazva. Larvy taktiež vyžierajú chodbu do plodu. Vnútro plodu je vyplnené trusom a pach plodov pripomína pach bzdôch. Tento symptóm sa nazýva skorá červivosť jabĺk. Takto napadnuté plody opadávajú zo stromu. Je to jeden z významných škodcov najmä v intenzívnych sadoch.

OCHRANA

Z preventívnych opatrení významné sú agrotechnické opatrenia: jesenné alebo včasné jarné kyprenie pôdy pod stromami. Tieto opatrenia redukujú počet lariev a kukiel v pôde. Zbieraním opadnutých jabĺk sa redukuje populácia škodcu pre nasledujúce vegetačné obdobie. Pestovanie odolných odrôd má význam aj v redukcii škodlivosti. Najviac napádané sú skoré odrody.

Potrebu priamej ochrany proti tomuto škodcovi môžeme určiť na základe náletu imág na biele lepové doštičky a na základe výskytu vajíčok. Hodnota prahu škodlivosti je výskyt 10 a viac jedincov / lapák za dva dni pozorovania. Na základe počtu nakladených vajíčok prah škodlivosti je, ak sa prehliadkou v období od začiatku do konca opadávania korunných lupienkov zistia 2 vajíčka na 100 kvetných kalichoch alebo plodníkoch pri slabej násade plodov, alebo 4 a viac vajíčok pri vysokej násade plodov. Optimálny termín ochrany sa stanoví na základe sledovania vývoja vajíčok. Postrek sa vykonáva vtedy, keď z vajíčok vidno červené oči lariev. Obyčajne to býva hneď po odkvitnutí. V ekologickej produkcii sa využíva prípravok na báze Quasia amara.

Ing. Ján Tancik, PhD.

SPU Nitra

Foto: internet

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs