Škodcovia obilnín v jesennom období – na čo si dať pozor (6)

14.jan 2013

CIKÁDY

Cikády Auchenorrhyncha (srb. cikade) sú najčastejšie polyfágy. Druhy, ktoré škodia na obilninách, sú drobný hmyz dlhý 1 – 4 mm. Živia sa vyciciavaním štiav z pletív listov, na ktorých sa objavujú svetlé škvrny. Poškodenia sa môžu zameniť s poškodeniami spôsobenými strapkami. Hlavné škody spôsobujú prenosom vírusových ochorení. Na obilninách, ako aj na iných plodinách, sa vyskytujú od jari do jesene. V jeseň zriedka spôsobujú významné priame škody, ale rozšírenie vírusových ochorení priaznivo podporuje dlhá a teplá jeseň. Na obilninách sa vyskytuje viac druhov cikád, ale najväčší význam majú dva druhy: cikádka burinová – Psammotettix alienus (Cicadellidae) a ostrôžka priesvitná – Javesella pellucida (Delphacidae).

 

CIKÁDKA BURINOVÁ

Ostrôžka priesvitná

Telo dospelého jedinca je dlhé 3,5 –4,5 mm, sivohnedo sfarbené. Hlava má trojuholníkový tvar, na temene s dvomi tmavými trojuholníkovými škvrnami. Predné krídla sú spevnené a majú hnedo lemované políčka. Larvy sa podobajú imágam, ale základy krídel majú až od tretieho instaru.

Prezimuje v štádiu vajíčka v listoch obilnín a divorastúcich tráv. Larvy sa liahnu v máji a imága v polovici júna. Po dozretí obilnín migrujú do trávnych porastov a neskôr na rastliny z výdrvu, a potom na vzchádzajúce oziminy. Samičky kladú vajíčka pod epidermis lista. V strednej Európe má dve generácie počas roka.

Škodí na obilninách, rôznych druhoch tráv, na kukurici a cukrovej repe. Škodlivým štádiom je imágo a larva. Vyciciavajú šťavy z pletív rastlín, a tak ich oslabujú. Oveľa väčšie škody spôsobuje prenosom vírusu zakrpatenosti pšenice – wheat dwarf virus (WDV).

Toto vírusové ochorenie patrí k hospodársky významným chorobám v strednej Európe. Hostiteľské rastliny vírusu z obilnín sú jačmeň, raž a triticale. Hlavným prenášačom je cikádka burinová, prenos je perzistentný. V literatúre sa uvádzajú aj iné druhy cikádok ako vektory tohto vírusu.

 

OSTRÔŽKA PRIESVITNÁ

Telo dospelého jedinca je dlhé 2 –5 mm, štíhle, variabilne sfarbené. Samička je žltohnedá, kým samček najčastejšie čierny. Krídla majú priehľadné s výraznou čiernou žilnatinou. Larva je bezkrídla, svetlohnedá, podobá sa na dospelých jedincov.

Prezimuje v štádiu larvy v porastoch ďateliny. Na jar imága migrujú do porastov ovsa alebo jačmeňa, kde sú prítomné až do neskorej jesene. Samičky kladú vajíčka do stebiel hostiteľských rastlín. Má jednu generáciu do roka.

Škodí na obilninách a rôznych druhoch tráv, ale aj na lucerne a ďateline. Imága a larvy sa živia vyciciavaním štiav, čím čiastočne oslabujú rastlinu. Vážnejšie škody spôsobujú prenosom vírusov. Je vektorom vírusu sterilnej zakrpatenosti jačmeňa, prúžkovitosti pšenice a drsnej zakrpatenosti kukurice.

 

ŠKODY SPÔSOBENÉ VÍRUSOVÝMI OCHORENIAMI

Straty spôsobené vírusovými chorobami sa v závislosti od podmienok prostredia pohybujú medzi 12 – 70 %. Väčšie straty sú pri jesenných infekciách v porovnaní s infekciou uskutočnenou na jar. V jeseň sú väčšie riziká infekcie vtedy, ak je jeseň dlhá a teplá, pretože umožňuje dlhotrvajúce nálety vošiek a cikád do porastov novozaložených obilnín.

Symptómy vírusových ochorení v jeseň ešte nie sú viditeľné, objavujú sa až na jar, ale rastliny infikované vírusom sú citlivejšie na nízke teploty. Najčastejšie symptómy na obilninách sú žltnutie, chloróza listov, ktorá môže končiť nekrózou a zosychaním listov. Pšenica často reaguje červeným alebo červenofialovým sfarbením listov. Výrazným symptómom je spomalený rast, niekedy až zakrpatenosť rastlín, zakrpatený je aj koreň. Niekedy sa môže prejaviť aj nadmerná tvorby odnoží. Na zníženie úrody najviac vplýva sterilita napadnutých rastlín, klasy sa vôbec netvoria alebo sú hluché. Potvrdenie viróz v začiatočných fázach možná je iba analýzami v laboratóriách.

 

PREVENTÍVNE OPATRENIA

Na zníženie priamych a najmä nepriamych škôd spôsobených cikádami na obilninách je možné využiť takmer rovnaké agrotechnické opatrenia, ako sme spomínali pri voškách. To sú: správny osevný postup a organizácia porastov (priestorová izolácia), kvalitne urobená žatva s čím menším rozsypávaním zŕn, zaorávanie rastlinných pozostatkov po žatve, ničenie rastlín z výdrvu, ničenie trávnych burín, letná hlboká orba, správne termíny a optimálne hnojenie. Z hľadiska škôd od viróz sejba ozimín by mala byť neskoršie, pri konci agrotechnického termínu, aby rastliny po vzchádzaní boli vystavené možnej infekcii kratšiu dobu. Základným opatrením v jeseň by mala byť skorá likvidácia rastlín z výdrvu, lebo tieto rastliny sú najväčším zdrojom infekcií počas jesene. Znížiť prelet infikovaných populácií vošiek a iného hmyzu – verktorov viróz z porastu na porast zabraňuje aj vetrolam medzi pozemkami.

 

PRIAMA OCHRANA PROTI CIKÁDAM V JESEŇ A NA JAR

Priama ochrana obilnín proti cikádam je tiež podobná ako ochrana proti voškám. Porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jesene, treba pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu cikád podľa potreby aplikovať insekticídy. Ošetrenie možno zopakovať aj na jar proti mladým larvám, pretože intenzívnym cicaním ďalej prenášajú vírus. V oblastiach s pravidelným výskytom viróz sa odporúča morenie osiva insekticídmi.

Proti ostrôžke priesvitnej sa odporúča robiť postrek na jar v ďateline, ak v minulom roku bolo viac ako 10 % rastlín napadnutých zakrpatenosťou ovsa. Ošetrenie porastov ovsa a jačmeňa sa odporúča v čase maximálneho preletu škodcu zo zimovísk (z ďateľovín).

Ing. Ján Tancik, PhD.

SPU Nitra

foto: internet

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs