Skončilo sa siedme Belehradské bezpečnostné fórum

14.okt 2017

Skončilo sa siedme Belehradské bezpečnostné fórum

Z plenárky o Kosove

Viacerými  tematickými panelmi, prejavom prezidenta Srbska Aleksandra Vučića, ako aj prejavmi troch hlavných usporiadateľov: Sonje Lichtovej, Sonje Stojanovićovej Gajićovej a Mihaila Crnobrnju, včera popoludní sa v belehradskom Hyatte ukončilo siedme Belehradské bezpečnostné fórum. Podľa názoru mnohých účastníkov bolo nielen najmasovejšie doteraz, ale aj najlepšie organizované. Zoskupilo relevantných spoločenských dejateľov a expertov z tridsiatich piatich krajín, korých prácu sledovalo dvestopäťdesiat novinárov.

Prezident Aleksandar Vučić: o nás a o iných

  Najväčšiu pozornosť upútala plenárka o dialógu Belehradu a Prištiny. Dominovala jej širšia debata o nadchádzajúcom celonárodnom dialógu o Kosmete. Ten, ako sa kvitovalo, má umožniť širší celonárodný alebo spoločenský konsenzus o naliehavom probléme, ktorý je už roky v agende pôsobenia nielen Belehradu, ale aj Európskej únie.

                      Absencia vlády práva

Trojlístok usporiadateľov

V záverečnom prejave na BBF prezident Vučić, hovoril  o problémoch, ktoré sa v tejto časti Európy hromadia celé desaťročia, niektoré i storočia, o nutnosti ekonomického zotavenia Srbska, ako aj o význame regionálnej stability. Podotkol, že Srbsko podnikne všetko v záujme záchrany regionálneho mieru, ako aj to, že konflikty budú pretrvávať dovtedy, kým sa všetci nepozrieme zoči-voči realite.

Bez nich by to nešlo: dobrovoľníci na BBF

Podľa slov riaditeľky Belehradského strediska pre bezpečnostnú politiku Sonje Stojanovićovej Gajićovej, v súčasnosti je hlavným európskym problémom devalvovanie ľudských práv a demokracie. To, že sa dejiny opakujú, alebo, že sa ich problémy ťažko posúvajú z mŕtveho bodu smerom vpred, badať napríklad zo skutočnosti, že už na prvom BBF v roku 2011 bolo kvitované čosi, že sa s čistým svedomím dá podpísať aj dnes: že je stabilita západného Balkánu kľúčová pre stabilitu celej Európy.

V úradnom oznámení z trojdňového snemovania, ktoré zoskupilo vyše 700 účastníkov a 120 rečníkov, sa uvádza, že prehĺbenie krízy a nerovnosti spôsobilo priepasť medzi obyčajnými ľuďmi a politickými, ekonomickými a intelektuálnymi elitami. Je to živná pôda pre vznik a rozmáhanie populistických politikov a hnutí, ktorí vládnu spôsobovaním strachu u iných. V Európskej únii sú v súčasnosti tými inými dnes migranti, kým sú na západnom Balkáne zámienkou na základe ktorej politikovia vyvolávajú strach susedia a opozícia. Klasik by povedal: Na západe nič nového. Alebo presnejšie: na západnom Balkáne…

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954)
Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu.
V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu.
V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu.
V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam.
Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál.
Kontakt:filip@hl.rs