Skvost slovenskej turistiky, rekreácie a histórie

3.jún 2013

BOJNICE: MESTO KÚPEĽNÉ, MESTO TURISTICKÉ

 

Prevandrovať celé Slovensko a nevidieť Bojnice?! Takúto otázku si pred pár rokmi kládla istá známa. Akoby len pre seba, hoci v nej bola i výčitka, keďže som sa jej zdôveril, že som tam nikdy nebol.

– Ale, veď to bola jedna z častých destinácií žiackych exkurzií u nás… – povedala mi.

Trochu som sa zapýril a uvažoval nad tým, ako a kedy sa tam vybrať. Nerozmýšľal som dlho…

Stalo sa to minulého leta. Pricestoval som do Bratislavy, navštívil tam známych a pobral sa na stanicu poinformovať o tom, ako je najjednoduchšie dostať sa do Bojníc. Cez Nitru je to najrýchlejšie, lenže sa musí prestupovať. A je tu i priama linka, oznámili mi, hneď ráno pred siedmou, cez Trnavu, Piešťany, Topoľčany, Partizánske, samozrejme, aj cez Prievidzu ako sídlo okresu, v ktorom sú i Bojnice. Tam som pricestoval o takej jedenástej. Hneď na hlavnej ulici, Sládkovičovej, bola autobusová zastávka. Od nej takých 50 metrov vzdialený, môj vytúžený cieľ – penzión Asso. A rezervované ubytovanie.

Pred Bojnickým zámkom

Pred Bojnickým zámkom

Mestečko Bojnice bolo fakticky v minulosti dedinou. Len spoločensko-politické zmeny a vstup Slovenska do EÚ prispeli k rozmachu turistiky aj v tomto prostredí. Obyvatelia mestečka s takmer päťtisíc obyvateľov začali len v posledných rokoch v tomto smere vážnejšie rozmýšľať. Preto ani nie div, že je tu dnes hodne súkromných ubytovacích zariadení, penziónov, menších hotelov. Zvlášť na Hurbanovom námestí neďaleko samotného monumentálneho zámku. Možno ho vidieť, už keď sa vyjde von z Prievidze.

Pohľad do dejín prezrádza, že prvé pramene o mestečku Bojnice sa datujú ešte do roku 1113, keď sa v Zoborských spisoch spomína Bojnický zámok. Počas panovania kráľa Ľudovíta I. roku 1366 začali sa tuná zmáhať remeslá. Aby neskoršie, s rozvojom remeselníctva a obchodníctva vznikali cechy murárov, čižmárov, tkáčov, farbiarov, kožušinárov, debnárov. Najstaršie údaje o hrade siahajú do 12. storočia. Počas dejinného vývoja jeho majiteľmi boli rodiny Poznanovcov, Zápoľskovcov a Turzovcov, potom Matúš Čák Trenčiansky, Ján Korvín, neskoršie gróf Ján Pálffy… V jednotlivých obdobiach boli na zámku urobené značné prestavby. Teraz tento dýcha romantikou, takže nečudo, že sa mnohí mladomanželia rozhodujú, aby bol dejiskom ich  sobášneho obradu. V roku 1970 je Bojnický zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. K areálu zámku patrí aj zoologická záhrada a zámocký park.

Také dva kilometre severozápadne od stredu Bojníc sa nachádzajú kúpele. Tie sú nerozlučne späté s históriou zámku, do ktorého panstva patrili: gróf Pálffy napríklad dal roku 1895 čiastočne prestavať liečebný dom. Pred druhou svetovou vojnou kúpele kúpila firma Baťa, ktorá otvorila parný objekt, tzv. Janov – kúpeľ a mala v pláne zmodernizovať celý areál. Po vojne, v päťdesiatych rokoch kúpele boli zoštátnené. Vznikol liečebný dom Baník, boli rekonštruované všetky bazény, otvorené termálne kúpalisko Čajka. A dobudovali liečebný dom Mier.

Od roku 1995 sú kúpele akciovou spoločnosťou, od roku 2008 vlastnia i certifikát umožňujúci im poskytovať liečebné služby v kúpeľníctve.

V súčasnosti sem prichádzajú tak rekreanti, ako i pacienti na zotavovanie. Moderné a populárne sú tzv. relaxačné procedúry. Pekná príroda a množstvo kúpeľných bazénov (Zelený bazén, Janov kúpeľ…, vnútorné a vonkajšie bazény v liečebnom dome Mier a Baník) lákajú hostí nielen zo Slovenska, ale aj z inde: predovšetkým z Česka, Poľska,  taktiež z Rakúska, dokonca i z Ruska.

Samuel Medveď

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs