Slováci v Južnej Amerike

24.jan 2013

Nepriaznivé hospodárske, sociálne, národné alebo náboženské pomery často nútia obyvateľstvo sťahovať sa z jednej do druhej oblasti v rámci toho istého štátu, alebo vysťahovať sa do celkom iného štátu. Vojvodinskí Slováci neboli ani v tomto výnimkou. Najprv si vyhliadli pustatiny v Bulharsku, kde si založili majere, potom si prácu hľadali v iných európskych krajinách, až sa koncom 19. storočia za „businessom“ vybrali na americký kontinent.

Vysťahovalectvo do Ameriky bolo zo všetkých najpočetnejšie. Podľa údajov ThDr. Rudolfa Koštiaľa, významného kultúrneho a cirkevného dejateľa, ktorý určitý čas pôsobil medzi slovenskými vysťahovalcami v Amerike, okolo milióna vysťahovalcov Slovákov žije v Spojených štátoch amerických, v mestách New York, Washington, Pittsburgh, Cleveland, Chicago a v ich okolí. V Kanade ich je najviac v meste Toronto, kým v Južnej Amerike Slováci vo väčšine žijú v Argentíne, v oblasti Chaco.

Slovenský evanjelický kostolík v San Bernarde (Foto: Vydavateľstvo Osveta, Martin)

„Po zavedení obmedzujúcich prisťahovaleckých kvót zo strany americkej vlády roku 1921 a 1924 obrátil sa prúd našich vysťahovalcov do Francúzska, Belgicka, a potom do Južnej Ameriky, najmä do Argentíny a Brazílie,“ uvádza vo svojej knihe Slovenskí evanjelici v zahraničí teológ Rudolf Koštiaľ.

Na základe jedného dokumentu zachovaného v Ústrednom archíve SEAVC v Srbsku dalo by sa však uzavrieť, že sťahovanie na južný americký kontinent z týchto krajov začalo pravdepodobne aj skôr. Tak napríklad 16. septembra 1896 správca Kr. kotarskej oblasti Stará Pazova zaslal evanjelickému farárovi oznam doručený (no najprv prepísaný) z kr. zemaljskej vlády ohľadom vysťahovania občanov tejto oblasti do Brazílie. V tejto „vyhláške“ vláda so sídlom v Záhrebe občanov informuje, že  brazílska vláda rozhodla podporiť hmotný rozvoj tým spôsobom, že vo svojej krajine nasťahuje väčší počet prisťahovalcov. V rámci toho, vraj, finančne podporí tie imigračné spoločenstvá a tých agentov sprevádzajúcich čím väčší počet imigrantov.

„Tak, napríklad, spoločnosť Compagnia metropolitana dostáva za každého dospelého prisťahovalca po 6 L, a za deti menej. Preto sa tie spoločnosti snažia privábiť čím väčší počet ľudí. Agenti tých spoločností sa domáhajú aj neprípustným prostriedkom, sľubujúc všetko možné, dokonca aj to, čo vláda a zamestnávatelia nemôžu splniť. Totiž brazílska vláda nepreberá žiadnu zodpovednosť za takých agentov. Preto sa prisťahovalci cítia oklamaní,“ uvádza sa v starom rukopise.

Tento list podrobne vysvetľuje motívy brazílskej vlády, spôsob práce agentov, ako aj situácie, do ktorých sa naši vysťahovalci dostávajú. Prízvukuje sa, že naši vysťahovalci sa tam nemôžu dožadovať žiadnych práv: „Okrem týchto ťažkostí, problém predstavujú klimatické podmienky, najmä v tropických krajoch Brazílie. Jedine, kde naši ľudia môžu prosperovať, sú oblasti Parana, Santa Katarina, Rio Grande Do Sul… Avšak prisťahovalci, ktorí nepoznajú ani jazyk, ani obyčaje, bývajú agentmi odvedení do tých krajov, kde sa najčastejšie stávajú otrokmi. V najnovšej dobe ich odvádzajú do San Paula na ohromné plantáže kávy, kde vládnu ohromné horúčavy. Pretože na to naši ľudia sú nie zvyknutí, ľahko ochorievajú…“

V závere tohto dokladu sa odporúča, aby farári a iní verejní štátni činitelia tieto informácie prenášali občanom zainteresovaným o prácu v Brazílii.

O tom, či tieto a podobné štátne verejné vyhlášky vplývali na slovenských vysťahovalcov tej doby, nezostalo mnoho údajov. Na webovej stránke diaspora.sk sa uvádza, že v medzivojnovom období 20. storočia žilo v Brazílii zhruba 4 500 Slovákov. Jednu časť tvorili slovenskí roľníci zo slovenských obcí v Rumunsku, ktorí sa v Brazílii usadili po 20. rokoch minulého storočia. K nim sa neskôr pridali Slováci z Juhoslávie, ako aj zo Slovenska. Títo sa prevažne usadili vo veľkomeste Sao Paulo, vo vnútrozemí štátu Sao Paulo, najmä v meste Santo Anastasio, neskôr aj na severe štátu Parana v meste Londrina a Cambé. Začiatkom tridsiatych rokov si pri meste Cambé založili vlastnú obec, ktorú nazvali Bratislava. Po roku 1948 dosť Slovákov reemigrovalo na Slovensko. V rokoch 1947 – 1951 sa v Brazílii usadilo vyše 100 Slovákov exulantov, prevažne vo veľkomeste Sao Paulo, z ktorých mnohí dosiahli pozoruhodné výsledky ako podnikatelia. Jedinou organizovanou formou ich pôsobenia v súčasnosti je folklórny súbor Radosť.

Vojvodinskí Slováci sa usadili aj v Argentíne, v oblasti Chaco. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1990 žilo tam okolo 700 slovenských rodín. Prevažná väčšina z nich je pôvodom z Bulharska, Srbska (Stará Pazova, Padina a Boľovce) a Rumunska (Nadlak a Semlek).

Katarína Verešová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs