Snahy o podporu vo všetkých segmentoch

4.apr 2013

Už od prvých dní pôsobenia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Vladimír Valentík z Petrovca bol jej aktívnym členom. Stal sa prvým podpredsedom rady pre Báčku a na tomto istom poste je aj v druhom mandátnom období. K tomu už pri prvotnom plánovaní činnosti rady v rámci zadelených štyroch oblastí života vojvodinských Slovákov dostal kultúru. Preto nie div, že sme sa aj pri tejto príležitosti s pánom podpredsedom rozprávali práve o činnosti Výboru pre kultúru NRSNM (mimochodom v tejto chvíli je tento výbor bez čelnej osoby, lebo doterajšia predsedníčka podala demisiu).

Ako to bolo s tým sledovaním a koordinovaním kultúry v našom národnostnom parlamente pred desiatimi rokmi?

Na Bienále akademických maliarov Národnostná rada motivuje profesionálnych výtvarníkov výkupnou cenou

– Už pri založení Výboru pre kultúru sme sa snažili jej sledovanie rozdeliť, a to do kompetencií niekoľkých komisií. A mali sme aj komisiu, ktorá sa mala zaoberať sledovaním kultúrnej politiky v našich médiách. Nefungovala však, ale stálo to za pokus. V súčasnosti máme okrem komisií orientovaných na konkrétnu kultúrnu oblasť aj komisiu, ktorá má na starosti zveľaďovanie kultúrnych podujatí. Vlastne sme tam pred desiatimi rokmi začali od takého živelného kultúrneho javu jednej menšiny a podnes sme sa dostali po predsa nejakú systematizáciu a vypracovanie kultúrnej stratégie slovenského spoločenstva na týchto priestoroch. To je to podstatné, čo sa za uplynulých desať rokov v tejto sfére dialo. Nebolo to jednoduché, lebo samotný výbor pre kultúru neodštartoval ideálne. Napodiv rovno s týmto výborom sme mali najviac problémov. Prvým predsedom výboru bol Ľuboslav Majera, potom prevzala túto prácu Ľudmila Berediová-Stupavská, po nej po krátkom čase sa na čelo výboru dostal Miroslav Mikľan. Vtedy sa to nejako rozhýbalo, ale vďaka tomu, že sa aj jednotliví členovia výboru viac angažovali a nenechávali všetko iba na predsedu. Tu prišli aj prvé výsledky. A výsledky kvitujeme aj ďalej, aj v tomto mandátnom období, keď za predsedníčku bola vymenovaná Annamária Boldocká-Grbićová.

Desať rokov je aj dosť, ale na nejaké historické kroky ani nie…

– Mnohé veci ešte nie sú dopovedané a prekonané, ale snažíme sa. Tak, ako to aj zo zákona vyplýva a, pravdaže, v rámci našich možností, treba vymenovať nielen inštitúcie osobitného významu, ale aj podujatia. Vieme totiž, že naše celomenšinové či celonárodnostné podujatia spočívajú hlavne na jednej osobe, či skupine entuziastov a na jednom prostredí. To je teraz aktuálny krok v NRSNM a podnietený na VPK: rozčleniť a presne určiť, kto organizuje, kto financuje, kto za čo a komu zodpovedá. Verím, že tento posun v organizovaní našich veľkých podujatí rýchlo dá aj výsledky.

Nemôžeme zmapovať všetko, veď tých komisií v rámci VPK je až deväť, ale ktorú konkrétnu akciu by ste pri tejto príležitosti vyzdvihli? 

– Nuž napríklad Slovenské či Národné múzeum, ktoré bolo založené roku 1949 a fungovalo vyše dvoch desaťročí ako samostatná inštitúcia, odrazu – keď sa dostalo pod kompetenciu Domu kultúry – jeho činnosť začala upádať, a to chátranie trvalo viac ako tri desaťročia. Také národnostné spoločenstvo, ako je slovenské v Srbsku, si zaslúži systematické staranie sa o svoje dedičstvo a aj vďaka Národnostnej rade, práve jej výboru pre kultúru a ďalším iniciatívam, sa pristúpilo k vyčleneniu múzea z kompetencií Slovenského vojvodinského divadla. Teraz sa zabezpečujú prostriedky na revitalizáciu a reštauráciu vyhliadnutého objektu, kde bude sídliť a plnohodnotne pracovať Múzeum vojvodinských Slovákov.

Keď ide o vydavateľskú činnosť, tu tiež boli urobené vzácne kroky nápravy a o nich ako riaditeľ Slovenského vydavateľského centra môžete kompetentne povedať.

– Veru, už pár rokov po založení Národnostnej rady, v roku 2006, časopis pre literatúru a kultúru takmer zanikol. Keby sa nepodnikli niektoré opatrenia, ako je založenie fondu Slovenské tlačené slovo v rámci Národnostnej rady a keby sa vydavateľská činnosť nevyčlenila z tlačiarne Kultúra, pravdepodobne by zanikol. A tak Nový život vychádza aj ďalej, od roku 2007 má dokonca zlepšenú kvalitu papiera a väzby, a čo je najdôležitejšie: má pravidelnú dvojmesačnú periodicitu. A vďaka Národnostnej rade sa takmer po 15 rokoch náš časopis pre deti Zornička znovu vrátil na financovanie z vojvodinského rozpočtu. Teda už tam bol, ale v polovici 90-tych rokov bol z viacerých dôvodov z tohto zdroja vyčlenený… Podarilo sa nám predsa ho tam vrátiť a podarilo sa nám, síce len na základe projektov, ale predsa, zabezpečiť i ročnú sumu na vydávanie slovenských kníh na týchto priestoroch. Práve vďaka NRSNM sa aj táto sféra v hodnej miere konsolidovala.

Národnostná rada pomáha pri organizovaní kultúrnych podujatí, figuruje ako konzultant pokrajinským sekretariátom pri súbehoch pri udelení prostriedkov z oblasti kultúry, pričinila sa o to, aby Slováci dostali nové kultúrne stánky alebo existujúce renovovali a vzácna je pomoc našim kultúrnym reprezentantom pri odchode na festivaly v zahraničí.

– Veľa našim ochotníkom znamená aj to, že Národnostná rada hradí víťazom našich folklórnych a divadelných festivalov reprezentačný zájazd na podujatia na Slovensku. Spomínam si tiež z tých 90-tych rokov, že vynikajúce či už divadelné či folklórne súbory boli takpovediac potrestané, lebo keď zvíťazili na prehliadke či festivale museli si zabezpečiť ďalšie nemalé prostriedky, aby mohli vycestovať a reprezentovať slovenskú vojvodinskú kultúru buď v krajine alebo v zahraničí. Je to vzácna novinka, ktorú rada uviedla, teda to financovanie prepravy na Slovensko. Predovšetkým tu mám na zreteli odchod folklórneho súboru na Podpolianske slávnosti v Detve, detského folklórneho súboru na detský folklórny festival v Dulovciach, víťazného divadelného súboru na Scénickú žatvu v Martine. Bol aj pokus nájsť adekvátny divadelný festival pre deti, kam by odcestoval reprezentant našej prehliadky 3 x Ď. Na tomto ešte popracujeme, lebo celoslovenský festival detského divadla nie je.

Keď ide o Slovenské národné slávnosti, je známe, že sa ešte v minulom mandáte NRSNM spolu s Maticou slovenskou v Srbsku – vtedy ešte MSJ – a Obcou Báčsky Petrovec pokúšala ich inštitucionalizovať. Zatiaľ to nevyšlo. Predsa, budú tohtoročné Slávnosti iné?

– Mám pocit, že keď ide o organizačnú schému, budú veľmi podobné tým vlaňajším či predvlaňajším. Lebo ak by sa chcelo niečo systémové meniť, malo sa to začať už po skončení minuloročných Slávností… Ale vzhľadom na to, že Národnostná rada absolvovala desať rokov činnosti a pripomínanie tohto výročia bude vrcholiť práve počas Slávností, môžeme očakávať, že tento národný sviatok vojvodinských Slovákov bude obohatený o túto slávnostnú dimenziu.

Nesmieme zabudnúť na Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý máme od januára 2009.

– Vzniku tohto nášho ústavu predchádzala iniciatíva z jedného zasadnutia NRSNM, aby si Národnostná rada založila určité kultúrne stredisko. Uvažovalo sa o tom, aby sídlilo v kulpínskom kaštieli. Ale vzhľadom na účel plánovaného strediska, povedali sme si, že by bolo lepšie, aby to bolo mesto, teda Nový Sad alebo aj Belehrad. To kultúrne stredisko by sa predovšetkým malo zaoberať prezentáciou slovenskej kultúry pre Neslovákov, teda jej zviditeľňovaním v širších rámcoch a nie iba v rámci slovenskej komunity. Na tom zasadnutí rada poverila mňa prípravami na založenie toho strediska. O rok sa však táto naša iniciatíva začala čiastočne alebo veľkou časťou kryť s iniciatívou AP Vojvodiny založiť okrem maďarského ústavu pre kultúru také ústavy aj pre ďalšie národnostné spoločenstvá. Tak iniciatíva NRSNM dostala svoju čiastočnú realizáciu v práci Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý už od prvej chvíle bol považovaný za výkonný orgán Výboru pre kultúru NRSNM. Teda Národnostná rada a pokrajina sú zakladatelia čiže zriaďovatelia ústavu. A po štyroch rokoch sme svedkami, že ÚKVS splnil očakávania našej verejnosti a zaplnil medzeru v oblasti kultúry a najmä keď ide o koordináciu a prezentáciu vrcholných dosahov v tejto oblasti.

Ešte slovko-dve na záver.

– Ešte dlho by sme sa mohli rozprávať, lebo vo všetkých segmentoch kultúry cítiť podporu Národnostnej rady. Napríklad pri Bienále akademických maliarov rada okrem toho, že podporuje toto podujatie, uviedla aj tzv. výkupnú cenu. Tým nielenže motivuje výtvarníkov, ale vytvára si vlastnú zbierku súčasného výtvarného umenia. V oblasti literatúry Výbor pre kultúru podporil súbehy na poéziu a prózu pre deti i pre dospelých, pri prezentácii našej novej literatúry je to podpora akcie Zima s knihou, v divadelníctve sú to najnovšie dielne Verbálna komunikácia s prvkami dramatickej výchovy, sú tu muzikologické konferencie… Radšej nech sa nepúšťam do napočitovania, lebo na niečo môžem nechtiac zabudnúť. Verím, že sme v oblasti kultúry urobili dosť, že sa to v našich prostrediach cíti a že snahy a výsledky nevystanú ani v rokoch pred nami.

A.   Francistyová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs