Spoločné iniciatívy, programy a spätosť

31.jan 2013

O efektoch stratégie: Ognjen Mirić

DUNAJSKÁ STRATÉGIA A DUNAJSKÝ FINANČNÝ DIALÓG

Dunaj: hlavná ulica Európy, rieka, ktorá nás spája. Tak isto podnet a príčina vzniku stratégie, zahrňujúcej štrnásť podunajských krajín od Nemecka do Čierneho mora, v ktorých žije viac než 115 miliónov ľudí. Vznikla zo spoločnej iniciatívy Európskej komisie a krajín Dunajského regiónu, predovšetkým v záujme lepšej integrácie v ňom, schválená je približne pred rokom a definuje jedenásť najdôležitejších oblastí spolupráce. A keďže sú Rakúsko a Slovinsko poverené koordinovaním prioritnej oblasti desať, zaoberajúcou sa témou inštitucionálnych kapacít a spolupráce, nie div, že v trojlístku usporiadateľov v poradí druhého Dunajského finančného dialógu v Belehrade, prebiehajúceho v Národnej banke Srbska (NBS) 24. a 25. januára, bola i Viedeň, okrem našej vládnej Kancelárie pre európske integrácie a NBS ako hostiteľa. Ako neprekvapuje ani to, že Slovinsko bolo zastúpené celým radom účastníkov.

Podujatie, ktorého prvým účelom bolo podnietenie dialógu medzi predstaviteľmi malých a stredných podnikov a prípadných investorov, zoskupilo celý rad medzinárodných expertov, zaoberajúcich sa možnosťami financovania projektov v tomto segmente hospodárstva, taktiež zástupcov finančných inštitúcií, ktorým konferencia poskytla možnosť, aby prípadným zákazníkom v priamom kontakte prezentovali inštrumenty, prostredníctvom ktorých je možné financovanie.

Otvárajúc podujatie guvernérka NBS Jorgovanka Tabakovićová dôraz kládla na nie veľmi prajnú pozíciu malých a stredných podnikov u nás, ktorú stoj čo stoj treba zlepšiť. Tieto, hoci zamestnávajú dve tretiny pracovnej sily a sú oveľa pružnejšie v prispôsobovaní sa nárokom a potrebám trhu, sa dosť ťažko dostávajú k úverom tunajším a zahraničným. Keď sa im to aj podarí, zväčša je to za nevýhodných podmienok: tak sú úroky pre ne o štyri percentá vyššie ako v prípade väčších spoločností, a štyri z piatich firiem potrebujú i dodatočné záruky. Podľa nej prioritným cieľom dvojdňového zoskupenia musí byť posmelenie spoločných iniciatív, programov a projektov, v záujme skvalitnenia lokálnych ekonomík a širšej regionálnej spätosti. Treba to úprimne chcieť, lebo potom žiadne medze takéto procesy nezastavia. Hodnotiac ako pozitívnu skutočnosť pre Srbsko, že je zapojené do Dunajskej stratégie ako aktívny účastník, vyzdvihla, že nám to otvára možnosti a perspektívy prejaviť svoju európsku kapacitu a prostredníctvom spoločných projektov lepšie a rýchlejšie využívať prostriedky, ktoré sú k dispozícii.

Slova sa po guvernérke ujal Ognjen Mirić z Kancelárie pre európske integrácie, ktorý sa osobitne zmienil o účinkoch, výsledkoch a význame Dunajskej stratégie pre Srbsko. Tak isto o priebehu viacerých projektov financovaných európskymi prostriedkami.

– To, čo je pred nami, je implementácia a profilovanie dunajských projektov, významných nielen pre nás, – podotkol. – Tie sa vzťahujú na okolie Golubca (rekonštrukcia tamojšej pevnosti), Nový Sad (vznik vedecko-technologického parku), cezhraničnú srbsko-maďarskú, srbsko-rumunskú a inú spoluprácu…

Dunajský finančný dialóg, cieľom ktorého je lepšia spätosť a hľadanie možností účinnejšie využívať prostriedky na projekty, zrejme nezostane azda jediným prameňom a šancou na ich financovanie. Totiž Európska únia plánuje založiť program, na začiatok ani nie tak náročný a štedrý, na financovanie Dunajskej stratégie, ktorý sa má začať uplatňovať od 1. januára budúceho roku. Tieto prostriedky aj Srbsko bude môcť využívať. Náznak a svedectvo rovnoprávnosti s členmi EÚ aspoň v tejto, dunajskej rovine. Zatiaľ.

                                                                                               O. Filip


J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs