Stop ambrózii

6.jún 2013
Seminár ako jedna zo záverečných zložiek dvojročného projektu

Seminár ako jedna zo záverečných zložiek dvojročného projektu

ĎALŠÍ IPA CEZHRANIČNÝ PROGRAM MAĎARSKA A SRBSKA

Sú novodobými civilizačnými ochoreniami, ktoré trápia stále viac a viac ľudí. Alergie, tieto neprimerané reakcie organizmu na látky, s ktorými sa väčšina z nás stretáva v bežnom prostredí, čoraz viac v posledných rokoch spôsobuje ambrózia. Táto okolnosť zrejme vplývala na vznik a zameranie cezhraničného srbsko-maďarského projektu v rámci IPA programu s názvom Podpora životnému prostrediu bez alergénov. Financuje ho Európska únia a spolufinancuje APV. Štartoval 1. októbra 2011 a má sa ukončiť 30. septembra tohto roku.

Mgr. Tatjana Đurićová, námestníčka pokrajinského tajomníka pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia a koordinátorka projektu (na snímke druhá vpravo), vyzdvihuje, že sa v ňom angažuje jej sekretariát, Fond Európske záležitosti, mestá Sombor a Baja. Projekt v hodnote takmer 400 000 eur je v záverečnej fáze. Jej zložkou bol i nedávny seminár pre komunálnych inšpektorov, na ktorom ich poinformovali o opatreniach a príslušnom zákonnom regulatíve, existujúcom v našej a v susedných krajinách, ako i o tom, pokiaľ sa v stanovených akciách účastníci dostali. Ide o potrebu vykynožiť ambróziu v piatich lokálnych samosprávach v pokrajine na celkovej rozlohe 440 hektárov (čo sa realizuje kosením alebo chemickými prostriedkami), o meranie koncentrácie peľu v ovzduší s cieľom včas upozorniť ľudí citlivých na túto rastlinu. Slovom prioritným zámerom je zmenšenie negatívneho vplyvu ambrózie na túto oblasť, ktorá je strediskom jej rozmáhania sa v regióne, a  zjemnenie problémov obyvateľov ňou postihnutých. Hodnotí sa, že je až tridsať percent ich citlivých práve na túto rastlinu.

Na seminári pre komunálnych inšpektorov, ktorý sa konal v predposledný deň mája v zasadačke číslo 1 Zhromaždenia APV hovorilo sa nielen o konkrétnom projekte, ale aj o charakteristikách alergénov, o ich vplyve na životné okolie, o doterajších výsledkoch ničenia škodlivých rastlín. Všetko v duchu vytýčeného hesla, ktoré znie: Dobrí susedia spoločne budujú budúcnosť.

                                                                                                     O. F.

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs