Stornovali rozhodnutie o dokapitalizácii RBV

21.feb 2013

Záber zo 14. schôdze Zhromaždenia Vojvodiny

NA 14. SCHÔDZI ZHROMAŽDENIA VOJVODINY

Poslanci v Zhromaždení AP Vojvodiny sa na 14. schôdzi uzniesli na zrušení vlastného rozhodnutia (z decembra 2012), na základe ktorého pokrajina mala prispieť k záchrane Rozvojovej banky Vojvodiny prostredníctvom emisie dlhopisov v maximálnej hodnote 15 miliárd dinárov. Zároveň prijali rozhodnutie o začatí procesu zadlženia pokrajiny v hodnote 7 miliárd dinárov, ktoré usmernia na zaokrytie doterajších strát RBV – opäť s cieľom jej záchrany, a to po chvíľu, kým ju nepreberie niektorá iná banka. Hlasmi väčšiny poslancov (koalície DS a SVM, ako i opozičných skupín pod vedením SNS a SPS; proti boli poslanci SRS a DSS a nevyjadrili sa členovia LSV) ZAPV tiež rozhodlo, že sa pokrajina zadlží formou emisie cenných papierov, aby umožnila odštartovať činnosť Rozvojového fondu Vojvodiny.

Opodstatňujúc počínanie vojvodinskej vlády, pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman pripomenul, že RBV (čiže niekdajšia Metals banka) už dávnejšie zápasí s problémami „a od novembra aj s problémom likvidnosti.“ Podľa jeho mienky tie sú výsledkom negatívnej kampane proti RBV. Podčiarkol, že časť majetku a záväzkov RBV na seba prevezme RFV, ktorý je už, ako dodal, založený, legitímny a mal by začať fungovať v marci. Zatiaľ čo sa poslanec DS Nenad Borović domnieval, že „je lepšie mať Fond ako Banku“, Branislav Bogaroški (LSV) mienil, že „RFV nie je adekvátna náhrada za RVB“ a že sa poľahky upustilo od RBV, do ktorej Vojvodina už vložila 13 miliárd din, a poznamenal, že sa Vojvodina znovu zadlžuje, hoci RBV potom bude predaná – súkromnej banke. Poslanec DSS Branislav Ristivojević skonštatoval, že k problémom v RVB došlo v dôsledku nezodpovedného riadenia, ako i vonkajších nátlakov na manažment. Dožadujúc sa vyvodenia politickej zodpovednosti nositeľov problémov nastolil rétorickú otázku: „Ak nezistíme, kto je vinný za dubiózy, kto tvrdí, že sa to isté nestane aj s RFV?“ Jeho podozrenie umocnila aj poslankyňa Marijana Četojevićová, keď povedala, že pokus SRS o získanie informácie v pokrajinskom sekretariáte financií o tom, kto sú klienti, ktorí poberali a nevrátili úvery RVB, zostal bez odpovede. Podľa poslanca SNS Igora Mirovića „vláda Vojvodiny týmito rozhodnutiami uznala, že (vlaňajšie) rozhodnutie o dokapitalizácii RBV bolo chybné“ a že pokrajina nie je schopná sama riešiť nahromadené problémy. Za dobrú okolnosť označil skutočnosť, že „pokrajinská vláda s republikovou sa uzhodli na sanácii RVB spoločnými silami“.

V rámci 1. bodu rokovacieho programu ZAPV na schôdzi 15. februára zvolilo 30-člennú Radu národnostných spoločenstiev AP Vojvodiny. Jej zostavu tvorí 15 poslancov srbského národa a 15 poslancov národnostných spoločenstiev (medzi nimi aj Martin Zloch a Ján Bohuš z radu slovenskej národnostnej menšiny). Zmenami rozhodnutí o verejných podnikoch Vode Vojvodine, Vojvodinašume a Ústavu pre urbanizmus APV, Zhromaždenie zrušilo správne rady; ich kompetencie previedlo na dozorné rady a rozhodlo, že riaditelia v nich sa budú voliť na základe verejných súbehov. Opoziční poslanci poukázali na fakt, že vláda APV v tomto kontexte „dostala príliš veľké kompetencie“ a to najmä z toho dôvodu, že sama „určuje komisiu pre vymenovanie“. Zhromaždenie uvoľnilo a vzápätí vymenovalo za riaditeľku Pedagogického ústavu Vojvodiny Lenku Erdélyiovú a za riaditeľa Direkcie tovarových zásob APV Tomu Jošanova, tiež odvolalo doterajšieho predsedu Zhromaždenia Dnevnik holdingu, a. s., Ivana Benašića a namiesto neho vymenovalo Božidara Protića. V závere schôdze poslanci prijali doplnky k vymenovaniu členov Rady Technologickej fakulty v Novom Sade.

Pred začiatkom diskusie týkajúcej sa rokovacieho programu viacerí opoziční poslanci spočítali predsedovi ZAPV Istvánovi Pásztorovi, že do verejnosti vyrukoval s informáciami o narušenej bezpečnostnej situácii vo Vojvodine bez toho, aby sa problematikou najprv zamestnával rezortný výbor a poslanci ZAPV. Pásztor o. i. povedal, že to urobil v domnienke, že „situácia je mimoriadne vážna a že netreba míňať týždne na zvolávanie výboru…“

Juraj Bartoš


J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs