Stretnutia dýchajúce priateľstvom

22.nov 2017

Stretnutia dýchajúce priateľstvom

Dvaja predsedovia výborov a veľvyslankyňa SR v Srbsku Dagmar Repčeková

Deň prvý, belehradsko-staropazovský, dva výbory Národnej rady Slovenskej republiky, deviati poslanci a štart pracovne intenzívnych rokovaní. Toľko na úvod významnej parlamentnej návštevy, ktorej úradná časť sa začala dnes predpoludním v priestoroch Filologickej fakulty, Katedry slavistiky a Oddelenia slovakistiky Univerzity v Belehrade, kde hostí privítala dekanka fakulty prof. Dr. Ljiljana Markovićová.

Stretnutia odštartovali rozhovormi so študentmi

Predtým než sa slova ujali viacerí študenti a lektorka slovenského jazyka Juliana Beňová, zaujímajúci sa o možnosti pokračovať v štúdiách na Slovensku, prípadne ozrejmujúci prečo si zvolili študovať práve slovenčinu a čo im znamená, prihovorili sa im dvaja predsedovia výborov slovenského parlamentu: Ľubomír Petrák v mene Výboru pre vzdelávanie a Dušan Jarjabek v mene Výboru pre kultúru a médiá.

Úradné rozhovory sa začali o pol dvanástej

– Voči našim dolnozemským Slovákom máme určitý dlh a snažíme sa ho postupne splácať. Chcem tým povedať, že sme sa v tomto roku na našom výbore zaoberali aj otázkami vzdelávania našich Slovákov žijúcich v zahraničí, – podotkol na úvod predseda Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomír Petrák. Na stretnutí padlo i pozvanie študentom využiť prípadný pobyt v Bratislave aj na návštevu slovenskej Národnej rady. Všetko v záujme spoznať sa viac a lepšie, spolupracovať ďalej a hlbšie.

Druhou zástavkou bola návšteva  historickej budovy Národného zhromaždenia Srbska, ktorej interiér si členovia vysokej slovenskej delegácie pozreli pred začiatkom úradných rozhovorov. Medziiným, pobudli i v tamojšej knižnici, Veľkej a Malej sieni, Diplomatickom salóne.

Pred parlamentom: Spoločná fotka na pamiatku

Na stretnutí poslancov zo Slovenska s predstaviteľmi našich partnerských výborov sa hovorilo o problematike postavenia národnostných menšín v oblasti vzdelávania, školstva a kultúry, o vzájomnom uznávaní diplomov, ako aj o posilnení vzájomnej spolupráce. Rokovalo sa medziiným o tom, ako je organizované vyučovanie materinskej reči v dvoch štátoch, pričom sa kvitovalo, že je u príslušníkov maďarskej, slovenskej a rusínskej menšiny najusporiadanejšie, o zákonne určenom minimálnom počte žiakov na utvorenie tzv. menšinových tried, o problémoch pri financovaní učebníc, o kultúre ako významnom moste spájajúcom dve krajiny.

– Už som i na samotnej schôdzi vyzdvihol, že je toto veľmi dôležitá návšteva, tak keď ide o jej zloženie a kapacitu, no aj keď ide o srdečné ovzdušie v ktorom prebieha, badateľné na oboch stranách. Toto stretnutie definitívne dýcha priateľstvom a som rád, že neštartujeme od nuly. Podstatné je, že existuje obojstranne úsilie, aby sa už existujúca spolupráca zveľadila, aby sme si naďalej vymieňali skúsenosti na pláne vzdelávania a vedy, kde už máme podpísanú jednu dohodu a môžeme v tej spolupráci postúpiť oveľa vyššie, – vyzdvihol predseda nášho Výboru pre vzdelávanie, vedu, technologický pokrok a informatiku Muamer Zukorlić na konto rokovaní prebiehajúcich dnes v Národnom zhromaždení Srbska.

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954)
Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu.
V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu.
V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu.
V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam.
Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál.
Kontakt:filip@hl.rs