Strety a méty

9.jan 2015

Mýliť sa je ľudské. A rovnako ľudské je dívať sa do budúcnosti i vtedy, keď nevedno, čo všetko dobré alebo aj zlé nesie. Krušný rok 2014 sa definitívne pobral do histórie a nezostáva iné než žiť a prežiť ten terajší.

To prežiť je logickým pokračovaním všetkého, čo si náročné reformy už teraz žiadajú a čo premiér Aleksandar Vučić 27. decembra, na výročnej tlačovke v Belehrade, na ktorej rečnil o výsledkoch dosiahnutých kabinetom, ktorý vedie od 27. apríla, zhodnotil konštatovaním, že je toto vláda ťažkých rozhodnutí pre ťažké časy. Zároveň uviedol, že táto vracia nádej občanom, že sa Srbsko, ak budú pracovať odhodlane a usilovne, stane slušným štátom. Občanom, prostredníctvom autorského textu v denníku Večernje novosti odkázal, že kľúčovým slovom tohto roku bude zodpovednosť a že sme za každý náš nový rok i sami zodpovední: za všetko to, čo počas neho urobíme, ako aj za všetko, čo nepodnikneme. Na vlne jeho slov bolo i vyhlásenie ministerky štátnej správy a lokálnej samosprávy Kori Udovički, že výsledky dôležitých reforiem, medzi ktoré patrí i reforma verejnej správy, budú badateľné do konca mandátu vlády. Celkom iný názor na súčasné spoločenské pohyby zastáva predseda pokrajinskej vlády a predseda Demokratickej strany Bojan Pajtić, ktorý v rozhovore pre denník Politika vyhlásil, že politika vlády Srbska existenčne ohrozuje občanov, že natoľko zavládlo zúfalstvo a beznádej, že nebude ani potrebná účasť politických strán v jej búraní.

Kým jedni jedno, iní iné, to, kde sme a ako na tom sme, naznačuje celý rad mnohovravných dianí, procesov, občas i detailov: ťažkosti s otváraním prístupových kapitol, pomery súvisiace s Kosovom, kde misia Unmik nezrealizovala účinné vyšetrovanie v kauzách spätých s obchodovaním ľudskými orgánmi, stav (ne)zamestnanosti a investícií, ovzdušie v Národnom zhromaždení, diania pred a počas lokálnych volieb v Mionici, kde došlo k viacerým útokom na straníckych dejateľov rôznych strán, slovník, ktorým sa navzájom častujú predstavitelia najvplyvnejších strán pri moci a opozície, pokračovanie protestov advokátov a osvetových pracovníkov, všetko, čo sa deje s prostriedkami, ktoré rodina Ognjanovićovcov vyzbierala od dobrodincov na transplantovanie srdca dcéry Tijany, ktorá zomrela v USA v roku 2013, aféry s krádežou a predajom 18 000 tort, ktoré namiesto na smetisku skončili na trhoch v Kragujevci a v okolitých mestách, tempo schvaľovania potrebných reformných zákonov… Dva dôležité z nich: o energetike a výstavbe sú našťastie na sklonku vlaňajška schválené väčšinou hlasov v parlamente.

Pri všetkom tom, čoho sme svedkami, azda sa netreba veľmi diviť, že sme podľa štúdie asociácie WIN – Galup International na súpiske 65 krajín sveta štvrtou najpesimistickejšou. Kým každý druhý obyvateľ sveta, presnejšie 53 percent ľudí verí, že tento rok bude lepší než vlaňajší, v Srbsku je o tom presvedčených len 22 percent občanov.

Rok zriekaní a skúšok sme práve načali. Bude dlhý a neľahký, trvajúci podľa všetkého až do mája 2016, na kedy sa sľubujú prvé reformné výsledky zotavenia. Za predpokladu, že všetko pôjde tak ako má, že karty nezamiešajú vonkajšie vplyvy a záujmy a že nás opäť nezasiahnu živelné pohromy. Tretica, v ktorej sa točí všetko, najmä naša budúcnosť. A mnohé nádeje s ňou súvisiace.

Oto Filip

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs