Štyri aspekty reforiem

22.jan 2013

Dr. Stojan Stamenković (vpravo): východiskom sú zásadné reformy

MAKROEKONOMICKÉ ANALÝZY A TRENDY

Je to jasné: ak sa chce úspešne dostať zo slučky skromného rastu a vysokého dlhu, Srbsko súrne potrebuje rázne štrukturálne reformy. V tomto kontexte dvoma najväčšími skúškami sú realizácia účinnej fiškálnej konsolidácie, ktorou by sa vysoký verejný dlh dostal na udržateľnú úroveň a základ, ako aj štart hospodárskeho rastu. Problém je však v tom, že sú obidva tieto zámery mimoriadne späté: vysoký verejný dlh dusí rast a absencia rastu zase znemožňuje fiškálnu konsolidáciu. A aby všetko bolo ešte komplikovanejšie, reformy si žiadajú i čas, ktorého vlastne niet. Vyžadujú si aj veľké úsilie a politickú smelosť, keďže sa ich výsledky neprejavujú hneď, ale len o pár rokov, neraz prízvukuje Dr. Stojan Stamenković z Ekonomického inštitútu.

Bez reforiem však nemožno. Príkladom úspešnosti sú tie v Holandsku v roku 1980, ktoré umožnili vysokú zamestnanosť, alebo vo Švédsku v roku 1990, ktorých výsledkom je viac ako dvadsaťročný stabilný rast, tiež zásadné reformy v baltických krajinách alebo na Slovensku, podčiarkuje stály predstaviteľ MMF v Srbsku Bogdan Lisovolik. Je toho názoru, že zmeny musia byť založené na špecifickostiach toho-ktorého štátu a dôkladnej znalosti pomerov v ňom, že sa opatrenia musia prispôsobovať daným okolnostiam a trvať stále, že najprv treba začať s opatreniami štrukturálnymi, lebo si vyžadujú čas potrebný na prejavenie ich plného potenciálu.

Prekážok na ceste rastu je u nás dosť. Prvé súvisia s trhom práce (vysoká nezamestnanosť) a mali by sa riešiť prostredníctvom reformy Zákona o práci a sústavy kolektívneho rokovania. Na druhom mieste je penzijná sústava, v ktorej načim redukovať deficit dôchodkového fondu a zlepšiť pomer pracujúcich a penzistov, na treťom je potreba zabezpečiť hospodársku udržateľnosť verejných podnikov a zmenšiť úlohu štátu v tomto úseku (okolo 1 300 podnikov s 280 000 zamestnanými), na štvrtom podnikateľské ovzdušie. Je pravdou, že sú nedávno racionalizované mnohé parafiškálne náklady, ale je tak isto pravdou, že je zbytočných výdavkov ešte stále dosť. To negatívne vplýva nielen na bežné hospodárenie podnikov, ale aj na investície do nich.

Účinky uvedených zmien budú najvýraznejšie, ak tieto budú zladené a konať sa v tom istom čase. Je to nevyhnutné aj pre okolnosť, že sme z dvadsať krajín strednej, východnej a južnej Európy vlani mali aj najväčší rozpočtový deficit, aj najmenší ekonomický rast. Spolu s Maďarskom a Albánskom máme aj najväčší verejný dlh. V podmienkach veľmi skromného rastu, vysokého verejného dlhu a deficitu, ekonomická politika musí skutočne rázne reagovať. Lebo alternatíva fiškálnej konsolidácii nie je.

Tak je v zásade koncipovaný i tohtoročný štátny rozpočet. Je to krok v dobrom smere, ktorý by mohol byť i lepší, keby širšie zapojil niektoré opcie sporenia a strednodobú stratégiu prispôsobovania sa nezakladal na dosť optimistickom scenári rastu. Kríza totiž stále trvá.

                                                                                                    Oto Filip


J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs