Súradnice východísk

9.máj 2013

SEDEM DNÍ

Prvomájovo-veľkonočné voľno a týždňový štátny sviatok neodvial zo stola ani jednu aktuálnu tému. Naopak – pridal niektoré nové, rovnako aktuálne. Predovšetkým ekonomické.

Niet pochýb, že otázkou číslo jeden zostala implementácia bruselskej dohody, smerujúcej k normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny. Okolo dohody parafovanej 19. apríla sa na srbskej politickej scéne zjednotila moc a opozícia, čo sa jasne potvrdilo počas nedávnej parlamentnej rozpravy a čo sa nestáva často. Z druhej strany dohoda hlučne vysunula do popredia nespokojnosť srbského obyvateľstva na severe Kosova zmietaného obavami, sklamaním a nedôverou. Ako hlavný argument na vysvetlenie svojho nesúhlasu s bruselskou dohodou predstavitelia Srbov zo severu Kosova uvádzajú, že nechcú byť odsunutí do neuznávaného kosovského štátu. Čo aj je, aj nie je pravda. V akej miere je, a v akej nie je pravda, prečo sa niektoré veci musia meniť, čo všetko dobré a menej dobré v budúcnosti možno očakávať a akým spôsobom sa prispôsobovať novým podmienkam – to obyvateľom štyroch obcí v severnom Kosove treba čím skôr a čím prijateľnejšie prezentovať. Najlepšie z najvyššej štátnej úrovne.

Samozrejme, v podmienkach existencie diametrálne odlišných stanovísk vždy zostáva možnosť organizovania referenda. Celonárodné vyjadrovanie k danej otázke iste patrí k demokratickým spôsobom hľadania odpovede a východiska. V tejto súvislosti sa však nastoľuje niekoľko závažných otázok. Nadšenie z referenda ako prostriedku na rozviazanie gordického uzla srbského spoločenstva na severe Kosova sa po čase citeľne zmenšilo, zvlášť po upozornení najvyšších štátnych funkcionárov, že výsledky referenda musia zaväzovať všetkých rovnako. Akokoľvek, možnosť referenda je ešte stále v obehu, ale omnoho menej nástojčivá. Teraz Srbi zo severu Kosova trvajú predovšetkým na potvrdení ústavnosti aktov, ktoré predchádzali bruselskej dohode. Osobitné dilemy v súvislosti s prípadným referendom vyvoláva formulovanie otázky pre voličov. Ako to urobiť a zvlášť kto by to mal urobiť? Možností je neúrekom, ale netreba zabudnúť, že čert sa vždy skrýva v detailoch… Tu je aj možnosť, že sa nezúčastní dostatočný počet voličov a že sa referendum nevydarí. V takom prípade vláda by musela odstúpiť, nasledovali by voľby a ďalšie strácanie času. Implementácia dohody by bola zmrazená, reformy zastavené, napredovanie otázne. Skrátka, ľahšie je dožadovať sa referenda než znášať všetky jeho prípadné následky.

Od vlády, ktorá sa odvážne pustila do riešenia kosovskej otázky a ktorá rovnako odvážne dosiahla bruselskú dohodu, teraz závisí, akým spôsobom dosiahne jej uvedenie do života. V spolupráci by to šlo najľahšie a najlepšie. S týmto cieľom je na tento víkend plánovaná návšteva prvého podpredsedu vlády Aleksandra Vučića srbským obciam na severe Kosova.

Rovnako významné ako riešenie kosovskej otázky pre občanov je aj riešenie ekonomických otázok. Nedávny Sviatok práce bol ďalšou príležitosťou, aby sme si pripomenuli, že problémom Srbska nie je ani Kosovo, ani Európska únia, ale vysoká nezamestnanosť a nízka úroveň robotníckych práv. Napriek tomu oslavu 1. mája v Srbsku poznačili slabo navštívené syndikátne zhromaždenia a mimoriadne dobre navštívené výletné miesta. Kým Prvý máj vo vyvinutejších krajinách, ako je napríklad Španielsko a Francúzsko, dokonca aj Turecko a Grécko, poznačili masové protesty proti sporeniu a za väčšie práva robotníkov, u nás sa – až na zanedbateľné výnimky – neprotestovalo. Faktom je, že hocijaká politická téma vždy ľahšie vyláka ľudí do ulíc než neviem ako významný ekonomický problém.

O ekonomické problémy nie je núdza, hoci minister ekonomiky Dinkić vždy má poruke optimistické vyhlásenia. V očakávaní májových rokovaní s delegáciou MMF o novom aranžmáne, ktorý Srbsko potrebuje z viacerých dôvodov, Ministerstvo financií už podniklo určité kroky. Ak sa všetko dobre zladí, v kombinácii s inými okolnosťami, mohlo by to prispieť k úspešnému výsledku. Ak…

Anna Lazarevićová

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs