Surovín málo, zariadení dosť

4.apr 2013

V niečom sa treba prizrieť na praktiky starých mám: nič nie je na zahodenie. Iný čas, iné pomenovanie a mrav. Zbytočné sa dnes zbiera, triedi, recykluje a zhodnocuje. Chráni sa tým životné prostredie, vytvára ucelený systém riadenia odpadov, a pritom je tu i nezanedbateľný hospodársky zisk. Za takú podnikateľskú filozofiu, za zveľadenie a recykláciu plastových odpadov novosadská spoločnosť Greentech na marcovom Medzinárodnom veľtrhu ekológie Eko expo získala uznanie Zelený oscar. O technike, možnostiach a limitoch chránenia životného okolia hovorí generálny riaditeľ Mihail Mateski.

Granulát ako základ

– Recyklačný priemysel patrí k rýchlo sa rozvíjajúcim odvetviam umožňujúcim slušnú zamestnanosť…

– Firma Greentech pôsobí v Srbsku od roku 2005. Je súčasťou Green group, ktorá je v Európe lídrom v spracovaní a recyklácii PET fliaš, kde sa z odpadových fliaš získavajú nové finálne výrobky. Môžem povedať, že sa od roku 2005 neustále angažujeme na rozšírení zberateľskej siete, ktorá je základňou sústavy recyklačného priemyslu, ako aj na zlepšení existujúcej technológie, tak v zmysle zväčšovania kapacít, ako aj na osvojení a zdokonalení nových technológií. Tretím aspektom je spoločensky zodpovedné podnikanie, informovanie detí a občanov vôbec o význame recyklácie a ochrany životného prostredia.

– Začiatok roka je za nami, očakávate niektoré zmeny v podnikaní?

Pre náš podnik významné, že v tomto roku realizujeme jednu z najväčších investícií v recyklačnom priemysle Srbska. Ide o továreň na recykláciu odpadov plastových, podľa zásady z fľaše do fľaše. Z fliaš sa získa granulát, ako polotovar, ktorý zase používame na výrobu nových PET fliaš. Týmto sa uzatvára kruh, čo znamená veľkú úsporu pre domáce podniky. Tento granulát sa predtým zabezpečoval výlučne z dovozu, takže takto zahraničné suroviny nahrádzame domácimi. Iným pozitívnym  momentom je, že našim podnikom sa ponúka možnosť kúpy za výhodnejšiu cenu. Netreba zabúdať ani na zamestnávanie, lebo táto investícia otvorí nové pracovné príležitosti pre približne sto ľudí v továrni v Mladenove v Obci Báčska Palanka. Nepriamo treba očakávať aj širšiu zamestnanosť v sieti zberateľov.

– V prípade poslednej konštatácie sa opierate o skúsenosti alebo ide o zistenia iného druhu?

– Na základe vlani realizovanej ankety máme relevantné údaje, že v našej sieti zberateľov, ktorú tvorí viac ako sto podnikov dodávajúcich nám suroviny, je stále alebo občasne zamestnaných 1 500 až 2 000 robotníkov. Záver je, že každá nová prevádzka znamená i nových zamestnancov. Veď aj my sme začínali skromne, s takými desiatimi zamestnancami, kým dnes tu máme až päťdesiat robotníkov.

– Separovanie odpadov u nás existuje len pár rokov…

– V roku 2009 je schválený súbor ekologických zákonov, medzi nimi  i zákon o riadení odpadov, ktorý sa uplatňuje od roku 2010. To znamená, že každá lokálna samospráva je povinná realizovať primárnu selekciu odpadov. Situácia sa zlepšuje, ale ešte je ďaleko od žiaducej. Väčšina lokálnych samospráv nastúpila takú cestu, no stále nevkladá dosť do infraštruktúry zberu. Ide o odpadové koše na primárne triedenie, kontajnery, vozidlá. Na porovnanie uvediem, že u nových členov EÚ, ako sú Rumunsko a Bulharsko, je stupeň recyklácie PET fliaš a plastových výrobkov nad tridsať percent. V Srbsku to vlani bolo takých pätnásť percent. Žiaľ, je tu i ten moment, že spracovateľské recyklačné kapacity v Srbsku ďaleko prevýšili množstvá odpadov, ktoré sú k dispozícii. V krajinách, ako sú Rakúsko, Nemecko, Dánsko, sa recykluje 50, 60 až 90 percent celkového baliaceho odpadu: plastov, skla, kovov, dreva. Dobre by bolo, keby sme sa aspoň ako-tak priblížili tomu…

Oto Filip

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs