Sviatok chvíle

4.jan 2013

O podaktorých ľuďoch hovoria, že majú fotografickú pamäť. Pokiaľ ide o moju maličkosť, dotyčná bylinka z rodu šafránovitých ju úspešne obchádza. Slovníkom srbských priateľov – ako dážď okolo Kragujevca. Nebyť fotoaparátu, aký je – taký je, redakčný je, mnoho krásnych chvíľ a ešte krajších ľudí, by odplávalo do nekonečna minulosti. Nech je teda chvála a sláva pamäti mlčanlivému priateľovi, fotoaparátu. Prehŕňajúc sa, občas, v jeho, respektíve v pamäti jeho brata podľa pamäti, teda v pamäti počítača, vraciam(e) sa občas k chvíľam, ľuďom, udalostiam, ktoré/í si nezasluhujú odchod do doliny zabudnutia. Ubezpečujú nás o dávno známej pravde, na ktorú tiež často a vari (ne)vedome zabúdame: že krása života tkvie vo vychutnávaní krásnych chvíľ… v spoločnosti krásnych bytostí…


Mimozemšťan v Novom Sade?

 
Nástroj, nástroj… ale duša!

 
Holubice

 
Máme rady sladké!

 
Išlo dievča na festival…

 
Priadka

 
Ale hreje táto zima!

 
Staro-nová športová disciplína: vrh osou (ale nie zemskou)

 
Tiež som bol mladý…

 

J. Bartoš

 

 

 

M. DOBROŇOVSKÝ