Syntéza slovenskej histórie cez kritický pohľad

9.apr 2013

V Novom Sade sa začala čitateľská cesta Dejín Slovenska po srbsky: (zľava) Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS, akademik Dušan Kováč, Samuel Boldocký (stojí) a akademik Miloš Tešić (Foto: O. Filip)

PREZENTÁCIA SRBSKÉHO PREKLADU DEJÍN SLOVENSKA DUŠANA KOVÁČA V NOVOM SADE  Napísať dejiny jedného štátu, či národa a nepodať ich syntézu, ale aj kritickú analýzu, nemá veľký zmysel. Takto hovoril akademik Dušan Kováč o svojej publikácii Dejiny Slovenska (1998) a o jej preklade do srbčiny, ktorý konečne uzrel svetlo sveta. Preklad významného diela, ktorý ešte silnejšie upevní tradične dobré vzťahy medzi Slovenskom a Srbskom, čitateľský život začalo 4. apríla na primeranom mieste – v salóne vojvodinského zhromaždenia pod záštitou podpredsedníčky Zhromaždenia APV Anny Tomanovej-Makanovej. Svojou prítomnosťou udalosť poctili aj predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pásztor, zástupca veľvyslanca SR v Belehrade Rastislav Kostelník, predseda VAVU Julian Tamaš, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská, ktorá aj moderovala prezentáciu, ako aj početní predstavitelia spoločensko-politického a kultúrneho života.

Pri prezentácii srbského prekladu Dejín Slovenska v Novom Sade samotný autor Dušan Kováč, inak brat prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, zdôraznil, že kniha vznikla z potreby v nových podmienkach napísať súhrnné dielo slovenských dejín s kritickým pohľadom od najstarších čias po súčasnosť a zároveň, aby to bola kniha, ktorá nie je len pre akademickú, ale aj pre širšiu čitateľskú obec.

– Hlavným problémom bolo stanoviť predmet, čiže čo sú to dejiny Slovenska. Po mnohých diskusiách sa prišlo k záveru, že sú to dejiny teritória súčasného Slovenska a dejiny slovenského etnika. Táto koncepcia sa ukázala byť produktívna, pretože slovenské dejiny sa odohrávali v rôznych štátnych rámcoch, – priblížil hlavné kritériá pre písanie knihy autor.

Knižné vydanie prekladu tohto diela, ktorého vydavateľmi sú Vojvodinská akadémia vied a umení a Slovenská akadémia vied, na tlač čakalo určité obdobie. – S pánom akademikom sme sa zoznámili počas Slovenských národných slávností v Petrovci pred takými piatimi rokmi, keď sme sa aj dohodli na spolupráci pri preklade knihy do srbčiny. Teda i keď je preklad urobený dávnejšie, srbský preklad čakal na tlač pre nepriaznivé finančné podmienky, – vysvetlil prekladateľ knihy Istorija Slovačke Samuel Boldocký. Boldocký zdôraznil aj to, že práve tajomník VAVU Miloš Tešić má najväčšie zásluhy v zabezpečení financií pre jej vydanie.

Záverom novosadskej prezentácie odznelo aj to, že sa na Slovensku publikácia, ktorá sa v niektorých aspektoch zdá byť kontroverzná, stretla aj s kritikou, pretože nie je oslavného rázu. Práve preto jej autor Dejiny Slovenska odporúča na čítanie, či už v slovenčine alebo v srbčine, všetkým kritickým historikom, resp. čitateľom.

V. Dorčová-Valtnerová

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981)
Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania.
Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka.
Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.
V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči).
Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov.
V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov.
Kontakt: dorcova@hl.rs