Talenty medzi nami

19.apr 2013

Sára Lenhartová, 2. 2

Máte spolužiakov, priateľov, susedov či známych s vlohami na kreslenie, písanie? Predstavte nám ich a takto spoločne im možno pomôžeme ľahšie vykročiť na umeleckú cestu, kde svoje prvé kroky urobili aj známi výtvarníci a spisovatelia. V tomto čísle vám predstavujeme usilovných kresliarov Sáru a Viktora z Kovačice – treba povedať, že s pomocou ich spolužiaka Igora – a autorku pekných slohových prác Valentínu z Pivnice.

Viktor Milosrdný, 2. 2

Moji talentovaní spolužiaci

V našej triede máme dvoch žiakov, ktorí prekrásne kreslia. Sú to Sára Lenhartová a Viktor Milosrdný. Sú skutočne talentovaní, preto chcem na ich talent upozorniť aj čitateľov Detského kútika. Sára a Viktor majú odlišný štýl kreslenia. Je medzi nimi aj rivalita, ale aj tak sú priatelia. Spolužiak Viktor má štýl architekta a spolužiačka Sára má rada detaily a rada kreslí prírodu. Aj keď sú len druháci, kreslia krajšie ako niektorí ôsmaci. Teda je jasné, že ich najobľúbenejším predmetom v škole je výtvarná kultúra. A iste tak aj zostane.

Igor Čížik, 2. 2

ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Sára Lenhartová, 2. 2

Pipkine jarné starosti

Jar prišla ako hosť a priniesla zvláštne dary a zmeny. Našej kvočke Pipke celkom zmenila život. Priniesla jej totiž veľkú radosť – dvanásť zlatožltých kuriatok. Boli to: Oki, Boki, Aki, Soki, Loki, Roki, Fika, Žika, Mika, Zika, Tika a Koka. Keď šli na prechádzku, matka si ich vždy vyvolávala. Neraz však figliar Soki odpovedal ,,pi-pi”, ale celkom iným hlasom. Ustarostená matka si aj okuliare nastokla na pysk. A bol výprask!

Ťažko jej bolo veru žiť s dvanástimi nezbedníkmi. Všetko, čo rozkázala urobiť, robili naopak. Keď rozkázala vpravo, šli vľavo; a naopak. Škriabali sa jej na hlavu, lebo sa všetci chceli odrazu voziť na chrbte. Chuderka už niekedy nevládala. K tomu viedli prudký boj s vrabcami. Keď prišlo do tuhého, vrabce uleteli. Vtedy sa naši hrdinovia rozplakali: Prečo aj oni nemôžu letieť? Trepotali krídelkami, usilovali sa, cvičili… Darmo: ich krídla letieť nechceli. Škodoradostné vrabce sa im potom vysmievali. Ďalší boj kvočkini miláčikovia viedli s červami. Najprv kuriatka hrabali po dvore, až si pazúriky zodrali. A keď už červíka mali pod jazykom, prekabátil ich a ušiel. Nahnevané zo stáleho prehrávania kuriatka potom behali po dvore, akoby hlavu stratili. Mamka už za nimi skutočne nestačila… Zvedavo skúmali aj jarné krásy a ochutnávali jarné špeciality. Keď ich zaviedla do kvetinovej záhrady, zobali všetko, čo sa im dostalo do cesty, šliapali, pritom sa neustále hašterili… Mama kvočka im vtedy nadávala, že sú blázni, lúpežníci, naničhodníci, bitkári… Ale už o chvíľu to boli jej milé drahokamy, srdiečka, slniečka, kvietky moje…

Keď však prišiel večer, všetko bolo inak: jedni sa utiahli pod jedno mamkino krídlo, iní pod druhé, všetci si našli páperovú prikrývku… Malí nezbedníci sa noci báli. Vtedy spinkali ako anjeli.

Valentína Imreková, 4. 1

ZŠ 15. októbra v Pivnici

Viktor Milosrdný, 2. 2

Anna F.Jana S.

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs