Úroveň pokročilejšia, slovná zásoba bohatšia

3.okt 2013

Eva Taubertová je veľa rokov knihovníčkou v padinskej pobočke Obecnej knižnice v Kovačici. Známa kultúrna dejateľka sa podieľa i v organizácii úspešných výstav, programov, vernisáží expozícií maliarov, Padinských dní kultúry či Babinkových stretnutí. Je najnápomocnejšou rukou banátskym divadelníkom. Nechýba ani na veľtrhoch kníh, spolupracuje s knižnicou v ZŠ maršala Tita a môže ohodnotiť terajšiu úroveň poznatkov školákov, keď ide o znalosť slovenského jazyka a materinskej reči v rodnej Padine.

Aká je znalosť slovenského jazyka medzi súčasnými žiakmi v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami?

Eva Taubertová (zľava) so spisovateľkou Annou Dudášovou

Eva Taubertová (zľava) so spisovateľkou Annou Dudášovou

„Úroveň je pokročilejšia, ale percentuálne ju ovláda menej žiakov. Viditeľný pokrok tvorivosti je u žiakov, ktorí viac čítajú, slovná zásoba je bohatšia a ich komunikácia je plynulejšia.“

Koľko školáci čítajú a vôbec obohacujú si slovnú zásobu aj z kníh, tlače, elektronických médií alebo iba v kruhu rodiny a priateľov?

„Zo skúsenosti môžem povedať, že jeden zo subjektov je aj knižnica, ktorú deti využívajú na obohacovanie slovnej zásoby a čerpajú a využívajú všetky možnosti podľa osobného záujmu. Kvôli permanentnému zdokonaľovaniu jazyka knižnica do svojho programu zaradila edukačné dielne z literatúry a jazyka a chceli by sme, aby dielne prerástli aspoň do mesačných stretnutí záujemcov.“

Aká je úroveň hovoreného slova, pričom nemyslíme iba na kvalitných recitátorov, ktorí sú odmeňovaní v rôznych súťažiach?

„Táto úroveň je priemerná – vplyv angličtiny a srbského jazyka cítiť v rozhovore so žiakmi, stredoškolákmi, ale aj všeobecne s obyvateľmi.“

Majú žiaci z Padiny a Kovačice výhodu vzhľadom na iné banátske prostredia, kde žijú a tvoria aj Slováci, keďže žijú v prostredí, kde je väčšinovému obyvateľstvu slovenčina materinský jazyk?

„Mienim, že majú veľkú výhodu. Celodenné stretávanie s materinským jazykom, aktivity prostredníctvom rôznych kultúrnych podujatí sú určite výhodou pri zachovávaní jazyka.“

Keď ide o činnosť knižnice, dajú sa ľahšie zabezpečiť kvalitné knihy zo Slovenska vzhľadom na minulé roky či desaťročia?

„Slováci sa snažili mať v ruke slovenskú knihu od začiatkov života na Dolnej zemi, a tak je tomu dodnes. V poslednom desaťročí uprednostnene si knižnice zadovažujú slovenské knihy, časopisy a elektronické nosiče z donácií zo Slovenskej republiky. Darčeky vydavateľov, inštitúcií a jednotlivcov tiež vždy potešia. Dnes je to oveľa rýchlejšie, ako to bolo voľakedy. Knižnica je zásobená kvalitnými knihami v slovenskom jazyku.“

Koľko pozornosti sa u nás venuje slovenskému jazyku a slovenskej reči –zachovaniu jazyka v písanej a elektronickej forme, ale aj uchovaniu reči v hovorenej forme – vzhľadom na záujem o divadlo, spev, folklór a etnografiu?

„Pozornosť je uspokojujúca, nie je však dostatočne uplatnená v každodennom živote. Odborné porady sú dôležité v každej oblasti, ako aj príručky, ktoré by pomohli zamestnancom v práci.“

Počítače, internet a sociálne siete pomáhajú mladším generáciám zachovať si slovenský jazyk? Alebo je opak pravdou?

„Opak je pravdou. Deti nie sú schopné zabezpečiť si informácie v prospech jazyka, sú zvedavé na iné formy. To nás nesmie zastaviť, ani nám prekážať v nepretržitej výchove mladých ľudí keď ide o slovenský jazyk. Ešte by som pripomenula, že je vzdelávanie občanov na poli materinského jazyka nevyhnutné. V blízkom čase si naša knižnica dovolí osloviť občanov aj na túto tému. Odporúčam to aj iným prostrediam.“

J. Špringeľ

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs