V záujme ekologickej rovnováhy a zachovania biodiverzity

1.feb 2013

Už celé roky si ľudstvo na dnešný deň pripomína významný dátum podpisu Ramsarskej konvencie v roku 1971 v Iráne. Chvíle, keď Stály výbor Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam zvolil 2. február za Svetový deň mokradí. Zámerom bolo nielen pripomenúť si a osláviť podpísanie uvedeného prvého významného medzinárodného dokumentu na ochranu biodiverzity a špecifických biotopov, ale predovšetkým zdôrazniť význam mokradí na udržanie ekologickej rovnováhy a zachovanie biologickej rozmanitosti (biodiverzity). Samozrejme, cieľom bolo aj poukázať na funkcie a hodnoty týchto citlivých ekosystémov pre človeka a trvalo udržateľný rozvoj.

Oblasť neďaleko Petrovaradínu

Myšlienka vyhlásiť Svetový deň mokradí vznikla pri oslavách 25. výročia Ramsarskej konvencie, aby si už o rok, teda v roku 1997, mnohé štáty pripomenuli 2. február rôznymi akciami a s veľkým ohlasom. V súčasnosti približne 180 členských krajín konvencie sa pravidelne zapája do osláv a podpory mokradí, prijíma národné alebo regionálne stratégie pre ich ochranu, poskytuje finančnú podporu pre ich výskum a predovšetkým múdre využívanie, prípadne obnovu, usporadúva programy, akým napríklad bol Adoptuj si mokraď, poukazuje na význam mokradí pre kvalitu a kvantitu vody a udržiavanie jej zásob ako limitujúceho faktora rozvoja…

Vo svete je dnes približne 1 800 ramsarských lokalít, v Srbsku ich v roku 2008 bolo deväť, z čoho až sedem vo Vojvodine: Obedská barina, Ludašské jazero, Starý Begej – Cárska barina, Slané Kopovo, Labudové okno, Horné Podunavlje a Zasavica. Odhaduje sa, že je v Srbsku dnes až dvadsať oblastí, ktoré spĺňajú nové Ramsarské kritériá. Prvou na tom zozname je Špeciálna rezervácia prírody medzi Koviljom a Petrovaradínom, ktorá ešte pred pár rokmi bola v postupe nominácie na novú ramsarskú lokalitu.

Zaujímavé je, že ochrana prírodného dedičstva vo Vojvodine má skutočne dlhú tradíciu. Jednou z najstarších chránených oblastí prírody vo svete je Obedská barina, čo možno zistiť z dátumu vzniku prvého právneho aktu o tom. Ten totiž datuje ešte do roku 1874. V snahe poukázať na význam týchto oblastí, Pokrajinský sekretariát pre ochranu životného prostredia začal pravidelne, ročne zverejňovať tematické publikácie o chránených pásmach u nás. Prvá je venovaná Starému Begeju – Cárskej barine.

Je tu aj publikácia Chránené oblasti vo Vojvodine, cieľom ktorej je prispieť k rozvoju ekoturistických obsahov v nich. V tomto smere vznikajú aj strediská pre návštevníkov, v ktorých sa títo môžu dozvedieť o všetkom, čo ich o špecifickostiach prírody týchto lokalít zaujíma, vymeniť si informácie a skúsenosti s inými milovníkmi  prírody. Práve v tomto roku prvé takéto stredisko oslávi prvé desaťročie existencie. Vzniklo v Zasavici pri Sriemskej Mitrovici. Dnes ich je celkovo takmer pätnásť. Primerane mimoriadne bohatému prírodnému a kultúrnemu dedičstvu Vojvodiny, ktoré načim nielen chrániť, ale i sústavne zveľaďovať. Lebo je jedinečné a vzácne.

O. F.

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs