Vo svete čoraz viac podporované (4)

8.feb 2013

V ekologickom poľnohospodárstve sa vo všeobecnosti chová menej hospodárskych zvierat na hektár. Na jednej strane sa tým znižuje stres hospodárskych zvierat a riziko škodcov a chorôb týchto zvierat, na druhej strane to umožňuje zmenšiť mieru zhutnenia pôdy, a na to nadväzujúcej hrozby erózie pôdy.

Nepoužívaním syntetických chemických hnojív a pesticídov pomáhajú ekologickí poľnohospodári aj pri znižovaní rizika, že sa tieto chemické látky dostanú do jazier, riek, potokov a iných vodných zdrojov. A tým, že zlepšujú schopnosť pôdy zadržiavať vodu prostredníctvom techník, ako viacročné striedanie plodín a využívanie hnojív organického pôvodu pri tvorbe pôdnej štruktúry, napomáhajú znižovať plytvanie vodou pri zavlažovaní počas suchších mesiacov a hrozbu záplav v obdobiach vyznačujúcich sa väčším počtom zrážok.

 

ZMENA KLÍMY

Súčasné poľnohospodárstvo prispieva k uvoľňovaniu skleníkových plynov do atmosféry. Približne 9 % všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ dnes pochádza z poľnohospodárstva (v porovnaní s 11 % v roku 1990), čo znamená, že sa poľnohospodárstvo nachádza na treťom mieste medzi odvetviami, ktoré vypúšťajú najviac emisií. Napriek tomu však poľnohospodárstvo môže poskytnúť riešenia celkových problémov týkajúcich sa zmeny klímy.

V nedávnych štúdiách sa ukázalo, že ekologické poľnohospodárstvo produkuje menej emisií skleníkových plynov ako konvenčné (neekologické) poľnohospodárstvo. Práve preto by mohlo zohrať svoju úlohu pri minimalizovaní vplyvov na zmenu klímy. V štúdii Výskumného ústavu ekologického poľnohospodárstva (Forschungsinstitut für Biologischen Landbau – FiBL) sa napríklad uvádza, že po prepočítaní na jeden hektár je produkcia emisií skleníkových plynov v ekologických systémoch o 32 % nižšia ako pri systémoch využívajúcich chemické hnojivá a o 35 – 37 % nižšia ako v prípade konvenčných systémov využívajúcich hnojenie maštaľným hnojom. Zistilo sa tiež, že pri ekologickom poľnohospodárstve sa do pôdy vracia priemerne o 12 – 15 % viac oxidu uhličitého než pri systémoch využívajúcich minerálne hnojivá. Pravdepodobne ide o dôsledok toho, že ekologické systémy sa snažia zvýšiť úrodnosť pôdy a obsah humusu prostredníctvom recyklovania maštaľného hnoja a zeleného odpadu a nie pomocou syntetických chemických hnojív a pesticídov, ktoré sú produktom energeticky veľmi náročných procesov.

 

EKOLOGICKÉ POTRAVINY – PRIRODZENÁ VOĽBA

Záujem o ekologické potraviny a ekologické poľnohospodárstvo rastie v celom svete. Čoraz viac ľudí si uvedomuje skutočné prínosy, ktoré ekologické potraviny a poľnohospodárstvo môžu mať pre životné prostredie, dobré životné podmienky zvierat a vidiecke spoločenstvá. Ekologické produkty ľahko nájdeme podľa etikety.

V skutočnosti je na mnohých zriadených trhoch v Európe a Severnej Amerike dopyt po ekologických tovaroch taký vysoký, že v súčasnosti pri mnohých komoditách vrátane ekologických mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny a mäsa prevyšuje ponuku. Všetky štatistiky dokazujú, že európski spotrebitelia pripisujú stále vyšší význam zásadám ekologického poľnohospodárstva, keď nakupujú pre seba a svoje rodiny. Oceňujú, že ekologickí poľnohospodári sa snažia vyhnúť umelým „vstupom“, ako sú chemické syntetické hnojivá alebo pesticídy a namiesto toho pracujú s prirodzeným zvyšovaním úrodnosti pôdy tým, že používajú kompost, burinu odstraňujú mechanicky a likvidujú škodcov používaním biologických ochranných mechanizmov alebo vyberaním takých odrôd rastlín, ktoré sú odolné proti škodcom.

Mnohí spotrebitelia oceňujú skutočnosť, že ekologickí poľnohospodári kladú veľký dôraz na zdravie a dobré životné podmienky zvierat. Vyhýbajú sa bežnému podávaniu antibiotík a zabezpečujú, aby ekologicky chované zvieratá mali prístup na pasienky, vonkajšie výbehy alebo využívajú a rozširujú priestor príbytkov s cieľom minimalizovať stres týchto zvierat.

Spotrebitelia tiež uznávajú, že spracovatelia ekologických potravín nepoužívajú žiadne z množstva umelých dochucovadiel, látok zvýrazňujúcich chuť a vôňu, farbív a sladidiel, ktoré sa bežne používajú pri spracovaní potravín a sú čoraz častejšie spájané s alergiami a hyperaktivitou detí.

Ekologická výroba a spracovanie môžu pomôcť tiež omladiť vidiecke spoločenstvá. Ekologické poľnohospodárstvo, napríklad ekologické záhradníctvo, je vo všeobecnosti náročnejšie na pracovnú silu, čo znamená viac pracovných miest pre miestnych ľudí.

Ekologické poľnohospodárstvo sa vo všeobecnosti považuje za formu poľnohospodárstva, ktorá je najšetrnejšia k životnému prostrediu, funguje v harmónii s prírodou a pomáha chrániť prirodzené prostredie a vidiecku krajinu. Toto všetko môže prispieť k rozvoju úspešného moderného vidieckeho hospodárstva, ktoré je obľúbené medzi ekoturistami, aj obyvateľmi.

Na záver treba len dodať, že geografická poloha Srbska predstavuje rámec pre medzinárodnú podporu organickému rozvoju poľnohospodárstva. V tomto okamihu plán rozvoja organickej výroby predvída, že plochy pod organickou výrobou do roku 2020 budú zaberať viac ako 20 % z celkovej rozlohy Srbska. Túto skutočnosť treba brať do úvahy pri vytváraní plánu ekonomického rozvoja krajiny.

pripravila: Ľ. S.

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs