Vojvodina potrebuje dobrú verejnú správu

9.máj 2013

Neveľmi rozsiahly rokovací program: len šesť bodov

Poslanci Zhromaždenia AP Vojvodiny pokračovali v ustálenej praxi. Trojbodový rokovací program aj na schôdzi prebiehajúcej 25. apríla rozšírili o ďalšie tri body, čo znamenalo aj viac času, aj viac  príležitostí na vzájomné vymieňanie názorov.

Návrh Deklarácie o ochrane ústavných a zákonných práv Vojvodiny nebol zaradený do rokovacieho programu, hoci sa poslanci nepriamo, jedným bodom dotkli aj tejto témy. Totiž do Výboru pre otázky ústavnoprávneho postavenia Vojvodiny, ktorý by mal preskúmať návrh deklarácie, na zasadnutí pokrajinského parlamentu 25. apríla zvolili ďalších (chýbajúcich) štyroch členov. Novými členmi uvedeného výboru sa stali: Stevan Lilić, profesor na Právnickej fakulte v Belehrade, Momčilo Grubač, bývalý profesor na Právnickej fakulte v Novom Sade, Srđan Sikimić, advokát z Nového Sadu, a Slobodan Orlović, docent na novosadskej Právnickej fakulte. Prvých troch členov navrhla vládnuca väčšina, pokým Orlović bol navrhnutý z radov členov opozície.

Dr. Svetlana Lukićová-Petrovićová

Dr. Svetlana Lukićová-Petrovićová

Zhromaždenie schválilo rozhodnutie o skladaní prijímacej skúšky, resp. skúšky na overenie schopností na zápis na vysokú školu v jazykoch národnostných spoločenstiev. O rozhodnutí sa zmienila prof. Dr. Svetlana Lukićová-Petrovićová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie, vedu, kultúru, mládež a šport v Zhromaždení AP Vojvodiny. V súlade so zákonom vysokoškolská ustanovizeň je povinná umožniť kandidátovi skladať prijímaciu skúšku v jazyku národnostného spoločenstva, t. j. v materinskom jazyku, ak disponuje dostatočným počtom zamestnaných alebo spolupracovníkov, ktorí by ohodnotili kandidátove vedomosti v danom jazyku. V prípade, že ustanovizeň nemôže zabezpečiť zodpovedajúcich učiteľov, povinná je s tým oboznámiť pokrajinský orgán poverený otázkami vysokoškolského vzdelávania, resp. predložiť opodstatnenú žiadosť o zbavenie záväzku. Pri podávaní prihlášky na zápis na vysokú školu kandidát má právo rozhodnúť sa, v ktorom jazyku národnostného spoločenstva bude skladať prijímaciu skúšku, kým je vysokoškolská ustanovizeň povinná informovať kandidátov, v ktorých jazykoch národnostných spoločenstiev bude organizované skladanie prijímacej skúšky.

Predstaviteľky inštitúcie pokrajinského ombudsmana

Predstaviteľky inštitúcie pokrajinského ombudsmana

Keď ide o uplynulé pôsobenie inštitúcie pokrajinského ombudsmana, ktoré tiež bolo ťažiskom pozornosti pokrajinských poslancov, jednou zo základných konštatovaní je, že počas minulého roku najviac podaní a sťažností bolo adresovaných na činnosť obecných, resp. mestských a súdnych orgánov, pokým občania boli najmenej nespokojní s prácou pokrajinských orgánov. Konkrétne zákon najviac porušovali inšpekčné orgány, obecné, resp. mestské daňové orgány, strediská pre sociálnu prácu, školy, predškolské ustanovizne, historické archívy a zdravotnícke ustanovizne. Pokrajinská ombudsmanka Anikó Muškinja-Heinrich vyzdvihla, že ťažko presne ohodnotiť situáciu v oblasti ľudských práv, zvlášť v oblasti práv národnostných menšín, rodovej rovnosti a práv detí.

Vyjadrila spokojnosť nad tým, že sú občania vo väčšej miere informovaní o pôsobení a príslušnostiach pokrajinského ombudsmana. To možno uzavrieť na základe podaných sťažností, ktoré sú podľa nej konkrétnejšie ako doteraz. Ombudsmanka apelovala na štátne orgány, aby spolupracovali s Kanceláriou ombudsmana, aby žiadosti pochopili ako podporu a pomoc pri riešení problémov, nie ako určitý nátlak na ich prácu. Podotkla, že Vojvodine chýba dobrá verejná správa. Aj to, že je poslaním ombudsmana byť servisom občanov a nie inštrumentom moci. Bez ohľadu na to, že štát zatiaľ neschválil Kódex o dobrej verejnej správe, prípadne Zákon o všeobecnom správnom konaní, ktorým sa stanovujú základné zásady správneho konania, by zrejme mohol zabezpečiť dobrú správu už teraz, ak by orgány správy dnes rešpektovali tieto zásady. Pravdaže, v rozprave bolo počuť i viaceré pripomienky týkajúce sa spolupráce Kancelárie ombudsmana a mladých vo Vojvodine. Podľa niekoľkých prieskumov diskriminácia zvlášť negatívne zasahuje stredoškolákov, čo znamená, že by práve s nimi obhajca ľudských a iných práv mal aj viac, aj širšie spolupracovať.

J. Pániková

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs