Vojvodina v médiách iba ako incident

10.júl 2013
Žužana Serenčeš v rozhovore s novinárom

Žužana Serenčeš v rozhovore s novinárom

NEZÁVISLÝ SPOLOK NOVINÁROV VOJVODINY PREDSTAVIL VÝSLEDKY ĎALŠIEHO MONITORINGU MÉDIÍ

Takto svoju teóriu, ktorá je aktuálna už niekoľko rokov (čítaj: desaťročí), o tom, že belehradské, ale často aj najväčšie novosadské denníky a týždenníky o Vojvodine píšu iba na úrovni incidentu, v nedávnom výskume potvrdili hlavní aktéri Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny (NDNV).

Práve výsledky z monitoringu, ktoré sú zjednotené v publikácii Vojvodina, decentralizácia a regionalizácia v mediálnom fókuse: Vojvodina ako incident predstavili verejnosti 8. júla v Novom Sade. Titulnú stranu knihy symbolicky „ofarbili“ na čierno. „Čierne správy, čierna kniha,“ povedal o knihe predseda NDNV Dinko Gruhonjić. Táto veta predstavuje jadro uzáveru, ku ktorému prišli účastníci, resp. autori monitoringu Žužana Serenčeš a Duško Medić, ktorí analyzovali aprílové čísla mienkotvorných denníkov Blic, Danas, Dnevnik, Kurir, Magyar Szó a Politika, ako aj týždenníkov NIN, Novi magazin a Vreme. Podľa nich otázka Vojvodiny, jej položenia a uskutočňovania jej autonómie sa aj v mediálnej sfére chápe ako monopol politických strán a prostriedok na získavanie politických bodov, namiesto toho, aby sa dôsledne chápala ako otázka demokracie. „Čiže naše médiá ešte stále trpia syndrómom vplyvu politických strán na redigovanie,“ poznamenal Nedim Sejdinović, predseda výkonnej rady NDNV na margo výsledkov monitoringu.

Tieto tvrdenia a videnia NDNV, ktorý je známy tým, že všemožne podporuje vojvodinskú autonómiu, ktorú Ústava zaručuje, ale „brzdia“ rôzne nacionalistické politické činitele, akceptujú mnohí. Nerešpektovanie autonómie Vojvodiny a „incidentné“ správy o našej pokrajine si už dávno všimli aj tí „obyčajní smrteľníci“. Kaď sa to však aj empiricky dokáže, je to dobrý argument pre reakciu a občianske aktivovanie sa v otázke „získavania“ už dávno získanej, ale zároveň „zapotrošenej“ autonómie. A ako odznelo na záver, ako uzáver tejto prezentácie v rukách občanov je moc na prinavrátenie „stratenej“ autonómie.

V. Dorčová-Valtnerová

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs