Vplyv sucha na rozmnožovanie škodcov poľných plodín

12.apr 2013

OCHRANA RASTLÍN

Na rozmnožovanie fytofágneho hmyzu, teda aj škodcov, vplýva viac biotických a abiotických činiteľov. Sú to v prvom rade zdroje potravy – hostiteľské rastliny, prirodzení nepriatelia, typ pôdy, poveternostné podmienky, poľnohospodárska aktivita človeka a iné.

Veľký význam majú najmä poveternostné podmienky počas roka. Posledné dva roky boli výrazne suché a teplé. Takéto počasie, najmä ak trvá dlhšiu dobu ako 2 až 3 roky za sebou, vyhovuje suchomilným druhom. V tomto článku analyzujeme, ktorí škodcovia by mohli ohrozovať porasty kvôli premnoženiu, pravda pod podmienkou, že budú mať aj v tomto roku na jar a v lete priaznivé podmienky. Uvádzame aj vplyv agrotechnických opatrení na ich populačnú hustotu, čo môže pomôcť pestovateľom vyhodnotiť riziko zvýšeného výskytu daných druhov na konkrétnych poliach a  aj znížiť populačnú hodnotu jednotlivých škodcov.

 

ROZTOČE Z ČEĽADE TETRANYCHIDAE

Porast kukurice poškodený roztočmi (foto: J. T.)

Roztočec chmeľový – Tetranychus urticae je výrazne polyfágny, môže sa vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín. Škodí na ovocných stromoch, zelenine pestovanej v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli. Veľké škody zapríčiňuje aj na poľných plodinách, najmä na chmeli, sóji, kukurici, cukrovej repe, slnečnici, bavlníku, ako aj na veľkom počte okrasných a lesných rastlín.

Na ich rozmnožovanie priaznivo vplýva suché a teplé počasie počas leta. Už v lete 2012 bol zaznamenaný zvýšený výskyt roztočov aj na poľných plodinách, nielen na strukovinách, ale aj na kukurici, cukrovej repe a slnečnici. Na výšku škôd spôsobených roztočmi z čeľade Tetranychidae pri pestovaní kukurice, cukrovej repy, sóje a iných strukovín má vplyv osevný postup, obrábanie pôdy, hnojenie, výber odrody a zavlažovanie.

Je veľký rozdiel v odolnosti jednotlivých odrôd sóje na roztoče, preto v regiónoch, kde býva častý problém s týmito škodcami, treba prednostne pestovať odolné odrody. Skoré hybridy kukurice sú menej napádané roztočmi, lebo v čase ich masového výskytu sú listy suchšie ako pri hybridoch dlhšej vegetácie, a tým sú pre roztoče aj menej atraktívnejšie. Najväčší výskyt roztočov pri pestovaní sóje je, ak sa sója pestuje po kukurici, ktorá bola napadnutá roztočmi, a ak po zbere kukurice nebola vykonaná hlboká orba. Hlboká orba veľmi výrazne znižuje počet prezimujúcich samičiek. Dôležité je aj to, aby orba bola urobená kvalitne a aby boli dobre zaorané pozberové zvyšky.

Roztoče sa môžu živiť na rôznych burinách a neskôr prechádzať na pestované plodiny, preto treba buriny ničiť nielen v porastoch, ale aj na ich okraji. Zvýšené dávky fosforu a draslíka a znížené dávky dusíka znižujú rozmnožovacie schopnosti roztočov. Zavlažovanie porastov kukurice, sóje a cukrovej repy postrekom v lete počas suchých rokov výrazne znižuje škodlivosť roztočov.

 

HRABOŠ POĽNÝ – MICROTUS ARVALIS

Nory hraboša poľného po zbere repky (foto: J. T.)

Rozmnožovanie hraboša veľmi ovplyvňujú poveternostné podmienky. Vyhovuje im teplá suchá jar, dlhá teplá jeseň a tiež suchá a nie príliš chladná zima s dlhotrvajúcou snehovou prikrývkou. Chladné zimy bez snehu im nevyhovujú. Typické pre hraboše je periodické premnoženie, ku ktorému dochádza približne každých päť rokov po miernych zimách a suchých letách.

Populáciu hraboša môžeme výrazne znížiť agrotechnickými opatreniami, významné sú tieto opatrenia: načas vykonaná žatva či zber obilnín, kukurice, slnečnice a sóje s čo najmenšími stratami. Po zbere je potrebné z pozemku odstrániť pozberové zvyšky – slamu, listy z repy alebo vňať zo zemiakov. Ďalej podmietať hneď po žatve a včas urobiť hlbokú orbu. Najúčinnejšie opatrenie je načas vykonaná hlboká orba, ktorá zapríčiňuje búranie chodieb a mechanické ničenie mnohých jedincov. Oraním možno zničiť 85 až 90 % populácie hraboša. Správna príprava  pôdy pred sejbou ozimín tiež negatívne vplýva na jeho rozmnožovanie. Treba sa vyhýbať siatiu ozimín po sóji, slnečnici a cukrovej repe. Ak neboli vykonané tieto opatrenia, treba zvýšiť pozornosť a na jar sledovať ohrozené porasty a v prípade zvýšeného výskytu načas zasahovať.

 

SIATICE – NOCTUIDAE

Imágo dlhánika kukuričného (foto: P. Bokor)

Na rozmnožovanie siatice oziminovej Agrotis segetum a aj siatice pšeničnej Euxoa tritici priaznivo vplýva teplé a suché počasie na jar a v lete a tiež aj dlhá, teplá a mierne vlhká jeseň. Hospodársky významnejšia je prvá generácia siatice. Húsenice škodia v druhej a tretej dekáde júna a v prvej dekáde júla. Najväčšie škody zapríčiňujú na okopaninách a na zelenine. Zvýšeniu škôd napomáha neskorá sejba a prítomnosť zaburinených polí. Húsenice druhej generácie škodia hlavne na repke a osivovej cukrovej repe.

Aj škody, ktoré môžu spôsobiť siatice, môžu výrazne byť ovplyvnené agrotechnickými opatreniami, a to: skorou sejbou, ničením burín, zavlažovaním a obrábaním pôdy. Dobre vykonaná agrotechnika umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín, a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Porasty zo skorých výsevov sú na jar napádané menej a aj lepšie znášajú poškodenia. Zaburinené polia lákajú samičky na kladenie vajíčok. Na zaburinených poliach sa siatice vyskytujú aj v sedemkrát vyššom počte ako na nezaburinených. Dôležité agrotechnické opatrenie je orba strniska v auguste v čase masového kladenia vajíčok a liahnutia húseníc siatic. Toto opatrenie môže znížiť populáciu až o 90 % v porovnaní s kontrolným variantom. Zavlažovanie okopanín v čase masového kladenia vajíčok a začiatku liahnutia lariev má tiež veľký vplyv na redukciu populácie siatic.

 

DLHÁNIK KUKURIČNÝ – TANYMECUS DILATICOLLIS

Nory hraboša poľného po zbere repky (foto: J. T.)

K premnoženiam dlhánika kukuričného dochádza v rokoch so suchým a teplým počasím na jar, priemerne vlhkým letom a pri výskyte veľkých plôch s monokultúrne pestovanou kukuricou. Životnému cyklu škodcu nevyhovuje daždivé a chladné počasie na jar a časté a výdatné zrážky v auguste (zvýšený úhyn kukiel). Početnosť imág počas prezimovania v pôde neznižuje výrazne ani jesenná orba, pretože sa nachádzajú v hĺbke 40 až 100 cm. Vďaka tomu nemajú výrazný vplyv na zníženie populačnej hustoty ani prirodzení nepriatelia s výnimkou entomopatogénnych húb, ktoré sú schopné vo vlhkej a chladnej pôde sčasti regulovať početnosť škodcu.

Veľký význam majú tie agrotechnické opatrenia, ktoré zabraňujú premnoženiu, najmä správny osevný postup a zavlažovanie. V rizikových lokalitách sa treba vyhnúť (aspoň dočasne) monokultúrnemu pestovaniu kukurice. Po kukurici je vhodné pestovať pšenicu, čo výrazne zníži populačnú hustotu škodcu. Koreňový systém pšenice nie je vo fáze nalievania a dozrievania zrna vhodný na vývoj lariev. Slnečnica a cukrová repa bývajú ohrozené, ak sa pestujú po kukurici alebo vedľa polí, kde sa v predchádzajúcom roku kukurica pestovala. V tom prípade treba využívať priestorovú izoláciu. Ak sa musí vysiať slnečnica alebo cukrová repa na plochu, kde sa v minulom roku pestovala kukurica, škody môžeme znížiť vysievaním záchytných pásov na jeseň.

Ďalším významným regulačným opatrením je dobre vykonaná agrotechnika, v prvom rade kvalitné obrábanie pôdy, vyvážená výživa a optimálny termín sejby. To umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín, a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Porasty z neskorých výsevov sú na jar napádané viac.

Medziriadková kultivácia kukurice v máji, v čase hlavného kladenia vajíčok spôsobuje až 50-percentnú redukciu počtu vajíčok. Zavlažovanie porastov kukurice v auguste zasa redukuje počet lariev posledných instarov a kukiel.

Ing. Ján Tancik, PhD.

SPU Nitra

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs