Všetky farby dúhy

2.okt 2013

SEDEM DNÍ

Budú voľby, nebudú voľby? – to je otázka, ktorá sa takmer od začiatku mandátu aktuálnej vlády každých zopár mesiacov periodicky opakuje a nastoľuje ako nedokončený príbeh. Nikto ich nevylučuje, všetci sa zhodujú, že sú predčasné voľby možné, všetci ich očakávajú, ale zároveň všetci konštatujú, že sú aj celkom prijateľné dôvody, prečo predčasné voľby nie sú vítané.

Po nedávnom odvolaní Dragana Đilasa (DS) z funkcie primátora hlavného mesta s cieľom prezlečenia všetkých orgánov moci, na všetkých úrovniach, do rovnakého pokrokársko-socialistického šatu, začala sa vážne zvažovať možnosť zlúčenia predčasných parlamentných volieb s voľbami na členov Zhromaždenia mesta Belehrad.

Keďže mesto aj medzičasom musí fungovať, najbližšie treba rozhodnúť, akým spôsobom preklenúť medzeru medzi odvolaním jedného a voľbou nového primátora a iných orgánov lokálnej samosprávy. V obehu sú dve možnosti. Jedna je tá, že sa utvorí dočasná mestská vláda so šesťmesačnou lehotou trvanlivosti, po vypršaní ktorej by mali nasledovať voľby. Druhá možnosť predpokladá, že vláda Srbska v Belehrade zavedie nútenú správu, po ktorej by takisto mali byť vypísané voľby, pravdepodobne v marci budúceho roku. Keďže nútená správa nepatrí medzi veľmi populárne riešenia, prvá možnosť má väčšiu šancu stať sa skutočnosťou.

Dôvody prípadného spájania predčasných parlamentných s mestskými voľbami v Belehrade treba hľadať v SNS: medzi kandidátmi na mestské funkcie nemajú totiž nijakého Vučića. Keby sa voľby uskutočnili naraz, predvolebná kampaň v čele s Vučićom by mohla „potlačiť“ dopredu aj pokrokárske kádre na mestskej úrovni.

Druhá téma, ktorej belehradské médiá, zvlášť niektoré bulvárne plátky, v predchádzajúcom období venovali sústavnú pozornosť, sa vzťahuje na situáciu v polícii. Hovorilo sa tam o zrážke frakcií, rôznych odpadlíckych skupinách, odpočúvaní, korupcii… Faktom je, že sa udialo odvolanie náčelníka belehradskej policajnej správy, avšak to sa považuje len za nepatrnú časť viditeľného rozuzľovania. Skutočné rozuzľovanie sa len má udiať, a to na politickej scéne. Faktom takisto je, že ani premiér a minister vnútra, ani vicepremiér a koordinátor všetkých bezpečnostných služieb sa k tejto téme zatiaľ nevyjadrili.

Po dlhom zvažovaní bezpečnostnej situácie padlo rozhodnutie o zákaze Dúhového Pride, ktorý sa mal uskutočniť v sobotu 28. septembra v Belehrade. Ide o tretí zákaz – jediný belehradský Pride sa uskutočnil roku 2010 – ktorý v podstate len málokto očakával. Akosi sa väčšina dala uniesť plánmi a úmyslami prvého podpredsedu vlády Vučića, ktoré sa vzťahujú na európsku orientáciu Srbska, rozhodné dodržiavanie ľudských práv, toleranciu, silu a schopnosť štátu zúčtovať s kriminálnymi štruktúrami a chuligánmi. A predovšetkým jeho presvedčením, že Srbsko sa začalo meniť. Zákaz Dúhového pochodu ukázal, že ani najlepšie plány a úmysly nestačia, o presvedčeniach nehovoriac. Len výsledky sa počítajú.

Neuskutočnenie tohtoročného Pride z bezpečnostných dôvodov vyvolalo početné reagovania tak doma, ako aj vo svete. O tom, aký veľký význam sa venuje rešpektovaniu ľudských a menšinových práv, svedčí vyhlásenie šéfa misie Európskej únie v Srbsku Michaela Davenporta, ktorý upozornil, že zákaz Pride ovplyvní hodnotenie pokroku Srbska Európskou komisiu, ako aj proces screeningu, ktorý sa práve začal 25. septembra.

Povereníčka na ochranu rovnoprávnosti Nevena Petrušićová konštatuje, že niet tých extrémistických skupín, ktoré by dokázali poraziť štát, a v tej súvislosti považuje za nevhodné vyhovárať sa na bezpečnosť občanov. „Treba zabezpečiť aj bezpečnosť aj Pride,“ zdôraznila Petrušićová a doložila, že rozhodnutie o zákaze Pride ukázalo, ako málo sa vlastne pracovalo na zmenšení homofóbie a na rozvíjaní tolerancie v spoločnosti.

Anna Lazarevićová

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs