Vyrozprávaj svoj príbeh v Petrovci

18.máj 2018

Vyrozprávaj svoj príbeh v Petrovci

Stredisko pre interkultúrnu komunikáciu včera večer v Divadelnom klube VHV v Báčskom Petrovci zrealizoval ďalšiu prezentáciu projektu Fórum pre interkultúrnosť – Vyrozprávaj svoj príbeh (Ispričaj svoju priču – www.ispricajsvojupricu.rs).

Andrea Ratkovićová

Základnou myšlienkou projektu Fóra pre interkultúrnosť Vyrozprávaj svoj príbeh je otvoriť priestor pre horizont osobných skúseností príslušníkov rozličných menšinových etnických spoločenstiev vo Vojvodine a v Srbsku. Predovšetkým vďaka špeciálnemu internetovému portálu.

Milorad Đurić

Cieľom projektu je, aby sa z pohľadu osobných príbehov občanom priblížili pocity príslušníkov menšinových komunít. Ich vnímanie seba samého a ich chápanie seba v atmosfére väčšinovej kultúry. Čiže ich vnímanie celkového spoločenského kontextu a ich vzťah k štátu.

O tomto projekte, ktorý sa realizuje prostredníctvom špecializovanej webovej stránky hovorili jej štyria aktivisti. Prítomných privítala a večierok v Petrovci moderovala kulturologička a koordinátorka projektu Aleksandra Bosnićová-Djurićová. Hosťami boli filozofka Andrea Ratkovićová, sociológ Milorad Đurić a filozof a religiológ Miroslav Keveždi. Spoločne, každý v rámci svojho odboru, sa pokúsili priblížiť podstatu takýchto aktivít.

Vyrozprávaj svoj príbeh…

Miroslav Keveždi

Okrem iného bolo počuť aj slová: Napriek proklamovanému a deklaratívnemu kultúrnemu a politickému pluralizmu, v spoločenskej realite v Srbsku sa stále stretávame s jednostrannou domináciou normatívnej, formálno-inštitucionálnej dimenzie chápania problematiky menšín.

Avšak, okrem vyvinutého systému inštitucionálnej ochrany menšín mimo normatívneho kontextu v každodennom živote málokedy počuť autentické hlasy samotných príslušníkov menšinových komunít.

Tomu prispieva aj uzavretosť a sociálne prostredie, ktoré nie je priaznivé pre prejavenie rozdielov a kde neexistujú žiadne podmienky pre praktickú aplikáciu interkultúrneho dialógu (ani v médiách, ani v školskom systéme).

Takže, je taká skutočnosť, že príslušníci menšinových komunít sa často cítia druhoradými občanmi. Často sa cítia zraniteľní a ťažko sa vžívajú so štátom, v ktorom žijú. Taká skutočnosť zostáva skrytá v zákulisí formálnych inštitucionálnych štruktúr.

Slová koordinátorky

Aleksandra Bosnićová-Djurićová

Preto je úlohou tohto projektu do fókusu položiť osobu, subjekt, jednotlivca, namiesto formálneho inštitucionálneho rozmeru menšinového života. To, čo bolo kedysi, bol príbeh o deklaratívnych právach, inštitúciách, výboroch a komisiách. Teraz je to príbeh o človekovi, jeho skutočných zážitkoch zraniteľnosti. O jeho pohľade na život v tejto spoločnosti z percepcie menšinovej komunity,” – vyjadrila sa Aleksandra Bosnićová-Djurićová a pokračovala: “Rozdiel medzi deklaratívnymi právami a osobnými skúsenosťami otvára pole pre realizáciu tohto projektu, ktorá bude bližšie k obom týmto rozmerom. A vytvorí podmienky pre nové chápanie (auto) vnímanie menšinových komunít. Nakoniec, povaha tohto projektu zahŕňa aj reakcie, ako aj otvorenú diskusiu (fórum) disociovaných subjektov v spoločnosti.”

Aktivisti na tomto projekte sú si presvedčení, že je začatie tohto na našom území jedinečného portálu dobrým spôsobom, aby štátne inštitúcie, organizácie občianskej spoločnosti a občania získali pohľad do druhej, osobnej strany života príslušníkov menšinových komunít. To bude mať za následok lepšie pochopenie ich postavenia, rozpoznávania ich skutočných problémov, čo zase vytvára predpoklady pre úspešnejšiu integráciu a súdržnosť.

Svoje rozprávky mali aj prítomní na prezentácii a preto ich koordinátorka vyzvala vyrozprávať ich pre portál www.ispricajsvojupricu.rs.

J. ČIEP
J. ČIEP

JAROSLAV ČIEP (1970) V súčasnosti je redaktorom v týždenníku Hlas ľudu. V rokoch 2000 až 2009 zastával funkciu riaditeľa Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade. V Knižnici Štefana Homolu v rokoch 1996 až 2000 ako riaditeľ zorganizoval a prezentoval zo 40 dokumentárnych výstav z kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine. Kontakt: ciep@hl.rs