Za obhájenie názvu mesta Zreňanin

10.mar 2018

Za obhájenie názvu mesta Zreňanin

Verejná debata o potrebe zachovania názvu mesta Zrenjanin (po slovensky Zreňanin) sa uskutoční dnes večer so začiatkom o 18.00 v Kultúrnom centre v Zreňanine. Hovoriť  budú významné osobnosti verejného života. V pokračovaní nasledujú prízvuky zo včerajšej diskusie Ochráňme Zreňanin v Média centre Vojvodiny v Novom Sade. Ako jednej z viacerých odpovedí na udalosti, ktoré nasledovali po tom, čo vlani v decembri 12 mimovládnych organizácií – na iniciatívu Združenia Petrograd podpísalo proglas, v ktorom žiada o návrat názvu Petrovgrad.

Jedným z prvých, ktorý vôbec poukázal na potrebu obhajoby názvu mesta Zreňanin je politikológ Miroslav Samardžić (Zreňaninské sociálne fórum). Poukázal na skutočnosť, že iniciatíva zameraná na zmenu názvu Zreňaninu trvá štvrť storočia. Jej obnovením pred niekoľkými rokmi bol navrhnutý koncept zo strany konzervatívnych intelektuálov Vojvodiny na spôsob, akým sa k tomu dopracovať. Predpokladá založenie viacerých organizácií s názvom Petrograd.

Je zaujímavé, že ako povedal Samardžić „primátor už niekoľko rokov vo verejných vystúpeniach používa názov Petrovgrad.“ Idea iniciátorov je, povedal aby zhromaždenie mesta  Zreňanin zrušilo rozhodnutie mestskej rady z roku 1946 o názve mesta a vrátila starý názov. „Aby sa zmenil názov osídlenia, musí sa zmeniť zákon“ podčiarkol Samardžić. Dodal, že v Zreňanine vznikol neformálny politický blok, ktorý utvorili najbohatší ľudia, majitelia najsilnejších podnikov. V ňom sú vraj nielen mimovládne organizácie, ktoré podpísali spomenutý proglas (medzi nimi dokonca aj niektoré športové kluby?!) ale aj sám primátor Zreňaninu.

Dobre si premyslieť

Všetky politické strany v Zreňanine sa vyjadrili za alebo proti iniciatíve, iba nie je známe stanovisko Srbskej pokrokovej strany, informoval Samardžić. Nazdáva sa, že „Vec je úplne v rukách SNS“ podčiarkol Samardžić. Odôvodnil to skutočnosťou, že pokrokári majú väčšinu v zhromaždeniach mesta Zreňanin a AP Vojvodiny. „Ich hlavným argumentom na zmenu názvu je, podľa jeho názoru fakt, že v tomto roku uplynie sto rokov od pripojenia Vojvodiny k Srbsku. Nazdáva sa, že ak oslavy tohto jubilea budú využité na nacionalistickú kampaň, vytvorí sa nový veľký problém vo Vojvodine „s nedozernými následkami.“

Keďže je väčšina občanov Zreňaninu proti zmene názvu mesta, tí, od ktorých závisí, ako sa celá záležitosť skončí, by si mali všetko dobre premyslieť, upozornil Miroslav Samardžić.

Pokus o zahmlenie

Podľa názoru občianskej aktivistky Marije Srdićovej na scéne je „pokus o zahmlenie vecí, aby sa pozornosť odvrátila z veľmi dôležitej otázky zdravej vody na pitie; myslím si, že človek nemôže žiť bez slobody rovnako ako nemôže žiť bez vody.“

Srdićová o. i. spomenula Kikindu, v ktorej pred niekoľkými rokmi boli vymiestnené pamätníky revolúcie. Mieni, že to ako i pokus o zmenu názvu Zreňaninu „je jednou z foriem šírenia strachu, neistoty, paniky, pocitu z toho, že vám môže behom jediného dňa byť odňaté všetko, čo ste mali.“

Ona sa nazdáva, že za týmto pokusom stoja centrá moci mimo Zreňaninu. Už aj preto, že lokálna samospráva postúpila mimo rámcov svojich kompetencií, keď o vyjadrenie požiadala Ministerstvo správy a lokálnej samosprávy. Nesúhlasí s mienkami, podľa ktorých „ide o iniciatívu malej skupiny podnikateľov a uzavrela: „Zachovanie optimistického ducha je to, čo nám môže zachovať život.“

Neuctievanie zákonov

Snežana Illićová z Centra pre rozvoj civilnej spoločnosti prízvukovala, že za posledných približne 10 rokov je na scéne prílišné zdôrazňovanie srbského rázu Vojvodiny. Hoci vo Vojvodine Srbi činia 66 % obyvateľstva a v meste Zreňanin 71 %. Opytujúc sa „prečo sa teda niekto ustarosťuje nad srbskou identitou“ vyslovila vlastnú mienku: „Srbskí nacionalisti vidia Vojodinu ešte vždy aj po sto rokoch ako čerstvo získané územie, neprejavujú úplnú dôveru voči jej občanom, ich lojálnosti voči Srbsku a srbskej národnej otázke.“

Podčiarkla, že aktuálna iniciatíva za dajaký nultý bod považuje rok 1935 a potiera všetko, čo sa udialo po tom. „A udial sa antifašistický boj, vraždenie veľa miliónov ľudí… Teda takáto iniciatíva vyjadruje neuctievanie obetí fašizmu.“ Ide tu taktiež o to, že sa, dodala Ilićová „Neuctievajú zákony a inštitúcie krajiny.“ Osobitne zdôraznila, že nie je v poriadku, keď zákony nedodržuje primátor „ak prevezme funkciu ako ich hovorca pred médiami a verejnosťou Srbska.“

Podľa mienky Ilićovej v tomto kontexte je celkom reálne možné očakávať, že behom nasledujúceho desaťročia terajší europejci respektíve antieuropejci podpíšu dokument, ktorým uznajú samostatnosť Kosova. Vtedy sa vraj Vojvodina ukáže ako veľmi vhodný polygón na prejavenie frustrácií. „Čo sa tu odohrá, nemôžeme predvídať; na nás zostáva, aby sme zostali bdelí.“

Ide o zrážku s antifašizmom

Podľa názoru Radivoja Jovovića (Zväz antifašistov Vojvodiny) zahrávame sa s pamätníkmi, hrdinami, názvami… „Surový kapitalizmus vždy produkuje nacionalizmus a fašizmus, ktorý usiluje o zachovanie vlastnej dominácie.“ Osobitne zdôraznil: „Tu sa jedná o zrážke s antifašizmom!“ Mieni, že „odstránením Žarka Zreňanina z názvu mesta a uvedením kráľa Petra I. Karađorđevića sa symbolizuje násilie, obdobie skorumpovaného štátneho kapitalizmu, ktorý „jazdil vtedy a teraz opäť jazdí.“

V diskusii, ktorá nasledovala po úvodných výkladoch o. i. bolo povedané, že Zreňanin v povojnovom období figuroval ako tretie najsilnejšie priemyselné mesto vo vtedajšej Juhoslávii.

J. BARTOŠ
J. BARTOŠ

BARTOŠ, JURAJ (1955) Pracuje ako novinár redaktor v týždenníku Hlas ľudu, kde bol šéfredaktorom v obdobiach 1990 – 1991 a 2000 – 2005. V čele mládežníckeho časopisu Vzlet pôsobil v období 1993 – 1997. Spolupracoval so slovenskými redakciami Rádia Nový Sad, Televízie Nový Sad, bol pri zakladaní TV Petrovec, tiež členom redakcie časopisu pre deti Zornička. Vydal knižku básní a próz pre deti Poď, kým ešte smieme (2005). Získal niekoľko ročných novinárskych cien Hlasu ľudu a Cenu Zorničky za básne a prózy. Je ženatý, má dvoch synov. Kontakt: bartos@hl.rs