Zábava veľké vlny hádže…

31.jan 2013

Ak si niekto myslí, že prvá slovenská zábava s divadlom v Starej Pazove bola narýchlo pripravená a že dátum 2. februára 1903 bol len tak náhodne určený, veľmi sa mýli. Ani rok predtým, presnejšie 28. januára 1902,  keď zábava (bez divadelného predstavenia) bola naozaj narýchlo zorganizovaná, nebolo to náhodou. Objasnenie dala vo svojej kronike Ľudmila Hurbanová. Bolo to z politických dôvodov, keď zástancovia Khoenovej maďarónskej strany, inak Srbi v čele s poslancom Nikolom Petrovićom začali znevažovať pazovských Slovákov, najmä farára Vladimíra Hurbana, ktorý vo volebnej kampani nadŕžal Aleksandrovi Sandićovi, profesorovi novosadského gymnázia srbského a oduševnenému hlásateľovi slovanstva.

Prví herci pazovského divadelníctva odfotení na farských schodoch 2. februára 1903

Vladimír Hurban (1850 – 1914), ktorý bol prvým režisérom pazovského predstavenia, divadlo v Starej Pazove mohol zorganizovať aj skôr, keby bol chcel. Tento druh umenia si odjakživa veľmi vážil. Možno k tomu prispela aj skutočnosť, že jeho otec Dr. Jozef Miloslav Hurban sa do matky Anny Jurkovičovej zamiloval práve keď v Sobotišti hrala divadlo. Tým sa Jurkovičová-Hurbanová stala priekopníčkou divadelného umenia na západnom Slovensku, takže na jej pamiatku sa každoročne na festivale v Novom Meste nad Váhom udeľuje Kvet Tálie. Aj sám Hurban ako študent Revúckeho gymnázia stál „na doskách, ktoré svet znamenajú“, a  počas štúdií teológie v Roztoku určite chodieval do theatra. Po príchode do Pazovy aktívne sledoval prácu Srbského národného divadla v Novom Sade, takže roku 1884 sa stal členom organizačného výboru tohto prvého srbského profesionálneho divadla… Pretože bol estetik (čo vidno z jeho malieb a objednávok na zariadenie exteriéru a interiéru kostola a fary), veľmi mu záležalo na kvalite. Tú sa mu podarilo dosiahnuť aj prednesom prvého predstavenia Testiná do domu, spokojnosť von z domu, o čom sa podrobne píše v recenzii v Národných novinách zo 7. februára 1903.

Avšak príprava prvého pazovského predstavenia mala tiež svoje „tempo – rytmus“. O tom svedčia aj listy písané rukou Vladimíra Hurbana synovi Vladimírovi Konštantínovi Hurbanovi do Záhrebu, kde bol žiakom gymnázia: „Čo pýtaš, to Ti pošleme s februárovými peniazmi, v utorok po zábave. Dnes celý deň durkajú mažiare na oslavu „Zeusa“. Šestina dediny je s dvorom vo vytržení!“ List bol napísaný 27. januára 2003. O dva dni neskôr (na záver druhého listu) otec píše synovi: „P. S. Zábava veľké vlny hádže…“

Archív SEAVC obsahuje veľký počet listov týkajúcich sa pazovského divadelného života. Medzi zaujímavé patrí aj ten z 8. februára 1904, v ktorom Vladimír Hurban  svojej manželke Auguste (ktorá práve bola u rodičov Štúrovcov v Bierovciach) opísal hromničnú zábavu, na ktorej sa hrala Sirota od M. O. Horváthovej: „My sme Ti práve preto o divadle nič nepísali, aby si sa daromne nestarala. Aj o našu „odjekovu“ zábavu a Ľudkinu toaletu márne sa staráš. Látka to bola biela so štráfikami a bola celkom primerane oblečená… Na divadlo pozval Vlček Báčku aj Sriem – proti našej vôli. My sme vždy tvrdili – netreba volať zo strany, no Vlček si nedal radiť. No z Báčky prišiel jediný učiteľ Štetka z Kysáča, švagor našej slečny učiteľky Boženy Kopovej. Druhí jediní hostia boli naši traja hostia: Ormis a Miloslav Križan s jeho manželkou. Večer 2. februára zastane fiaker a z neho vystúpia títo traja. Ľudka sa nič nenaľakala, bo o robení večere nemohlo byť reči. Ustanovené bolo, že budeme večerať po divadle v hostinci. Poslala si Ľudka pre Poliovkovú, ktorá jej aj šaty požičala. Ľudku Poliovkovky obliekli o 8. hodine a všetci sme sa dali zaviesť k Witmanovi. Potom šiel koč pre Dolinajovcov. Obidve dvorany boli nabité ľudom a všetkým tváre horeli od radosti. Dobrá vôľa všetkých  nedá sa ani opísať. Ženské hrali v pazovských krojoch. Ľudka ako mať mladého zaťa vynímala sa výborne, no veru primladá na mať. Ľudia oči nechávali na javisku a hltali každú reč. Záujem od začiatku do konca trval. Herci hrali nad očakávania dobre. Ustanovilo sa hneď, že sa bude hrať aj druhý raz vo fašiangovú nedeľu 14. februára…“

V liste sa v pokračovaní uvádza, že po predstavení bol ples, ktorý trval do zory. Okrem opisu nasledujúceho dňa Hurban cituje listy svojho syna Vladimíra Konštantína z Viedne (o jeho odchode na  tamojšiu zábavu „v národe“) a píše aj o zadovážení dramatických textov.

Katarína Verešová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs