Zabudnuté, prachom zapadnuté

23.aug 2013

KNIHY

 

(Vladimír Valentík: Z dejín výtvarného umenia vojvodinských  Slovákov. Príručka pre učiteľov výtvarnej kultúry na slovenských základných a stredných školách v Srbsku. Vydala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Vytlačila AST Kultúra, Báčsky Petrovec;

Ladislav Čáni a Vladimír Valentík: Karol Miloslav Lehotský. Vydali Akciová spoločnosť tlačiareň Kultúra, Báčsky Petrovec, a Dom zahraničných Slovákov, Bratislava 2004. Vytlačila AST Kultúra, Báčsky Petrovec.)

 

34ZDejinVytvarnehoUmenie a krása sa prelínajú. Dopĺňajú sa. „Krása nám nie je daná na to, aby nám len spríjemnila život na Zemi. Krása nám má pomáhať dozrievať a priviesť nás, aj celé Stvorenie, k dokonalosti. Krása je súčasťou hybnej sily všetkých úrovní nad hmotnosťami. … Harmóniu medzi rozvinutými cnosťami a vonkajším prejavom (jedno od druhého nie je možné odlúčiť) vnímame ako krásu. … Umenie je vlastne nástrojom, pomocou ktorého dokážeme tušenie či vnímanie tej nádhery a dokonalosti vyšších svetov nad hmotnosťami prinášať sem na zem, medzi nás. Umelec je teda človek, ktorý „nedokáže“ odolať tlaku nadpozemskej nádhery a hľadá všetky dostupné spôsoby a prostriedky, ako viditeľne preniesť vnímanú krásu do svojho okolia. Umelecké dielo je viditeľne sformované úsilie o zobrazenie toho, čo sa umelec snaží vo svojom diele sprostredkovať z toho, čo je jemu možné určitým spôsobom vidieť, počuť alebo inak vnímať z dejov prebiehajúcich vo svetoch nad hrubou hmotnosťou. Umelecké dielo môže zapôsobiť priamo na vnútro človeka, jeho ducha.“

Tieto skvelé úvahy o kráse a umení podnietili ma, aby sa verejnosti prezentovali knihy o výtvarnom umení, ktoré raz, pred niekoľkými rokmi vyšli, a okrem toho, že sa zaznamenalo, že uzreli svetlo sveta, žiaľ, zapadli do zabudnutia. Žeby sme nemali blízko k umeniu. To nie. Na ospravedlnenie toho, že k umeniu predsa len máme blízko, trefne vyznie citát českého spisovateľa Jiřího Muchu: „Umenie vyvoláva prianie uskutočniť sen. Dáva dôveru, že ten sen uskutočniteľný je.“

34KarolMiloslavAby na vojvodinských priestranstvách umenie nevybledlo, aby natrvalo zostali zapísané mená výtvarných umelcov z týchto krážov, aby sa o začiatkoch výtvarného umenia vojvodinských Slovákov vedelo aj o pár sto rokov, postaral sa Vladimír Valentík, autor knihy Z dejín výtvarného umenia vojvodinských Slovákov, hodnotnej príručky pre učiteľov výtvarnej kultúry v základných a stredných školách v Srbsku. Okrem toho, že je vynikajúcou pedagogickou príručkou, zachováva pred zabudnutím špičkové mená, ktoré výtvarné umenie pozdvihli na najvyšší piedestál vo výtvarnej tvorbe. Autor dal dokopy dejiny slovenského výtvarného umenia v Srbsku a ich tvorcov – vynikajúcich umelcov: Cyrila Kutlíka, Karola Miloslava Lehotského, Zuzku Medveďovú. Zhrnul aj údaje o tvorcoch výtvarného umenia z radov vojvodinských Slovákov v druhej polovici 20. storočia, predstaviteľmi ktorého sú: Oľga Garayová-Babylonová, Anna Máľachová-Fajdnovićová, Anna Pixiadesová, Mira Brtková, Jaroslav Šimovič, Milan Súdi, Ivan Križan, Vladimír Labát-Rovnev, Ján Stupavský, Tichomír Bíreš, Mária Gašková, Viera Fajndovićová-Súdiová, Pavel Pop, Jozef Klátik, Pavel Čáni, Michal Kiráľ a Martin Kizúr. Neprehliadol ani výtvarné umenie Slovákov vo Vojvodine v 20. storočí, také pre kovačické a padinské prostredie typické insitné umenie a insitných maliarov. Dozvedáme sa, že najstaršími insitnými maliarmi v Kovačici a Padine v súčasnosti sú: Ján Strakúšek, Alžbeta Čížiková, Michal Povolný, Ján Bačúr, Ján Husárik a Eva Husáriková. Priestor tu venoval aj umelkyni Márii Máľachovej a insitnému umeniu v Báčskom Petrovci, aby knihu uzavrel reprodukciami špičkových výtvarných prác slovenských vojvodinských umelcov. Nesmieme prehliadnuť, že na samom začiatku príručky sú cenné údaje o začiatkoch výtvarného umenia vojvodinských Slovákov a o prvých slovenských výtvarníkoch v Srbsku.

Predtým sa autor, aj sám milovník a dobrý znalec výtvarného umenia spolu s Ladislavom Čánim vyskúšal aj v zostavovaní monografie o Karolovi Miloslavovi Lehotskom a jeho výtvarnom diele, „ktorý v dejinách slovenského výtvarného umenia zaujal popredné miesto predovšetkým vďaka impresionistickej – v niektorých prípadoch až pointilistickej – maliarskej interpretácii krajiny. Ako plenérista sa k takému podaniu krajiny nedostali ani francúzski impresionisti na základe optickej analýzy sveta, ale uplatnením koncepcie farebného valéru, osvojenej ešte na pražskej akadémii“. Tu sa na kriedovom papieri prezentujú reprodukcie malieb a kresieb Lehotského so sprievodným textom v slovenčine, srbčine a angličtine. Takto je podaná aj textuálna časť. Jednoducho – úroveň.

Žeby azda na vydanie ďalších špičkových diel nebolo sily, vôle, a či azda peňazí. Doprajeme v bližšej budúcnosti zostavovateľom a vydavateľom, aby ich šťastena sprevádzala pri práci, a tešíme sa na nejaké nové diela. Lebo umením sa reprodukuje krása. Umenie oplýva krásou. Umenie je krásno.

Anna Horvátová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs