Zaujímavosti zo sveta

8.feb 2013

VYSOKÝ PRÍDAVOK KUKURICE KRAVÁM v pastevných systémoch s nízkym porastom, ktorý mal vyrovnať nedostatok energie v pastve, mal nepriaznivý vplyv na metabolizmus kráv. V porovnávacom pokuse na Vysokej škole vo Weihenstephan-Triesdorfe (SRN) boli dve skupiny kráv prikrmované denne 1 a 2 kg kukuričného šrotu. Vyšší prídavok kukurice (2 kg) zvýšil dennú dojivosť z 25,3 na 26,4 kg mlieka, znížil však obsah tuku v mlieku z 3,85 na 3,50 %, takže množstvo mlieka korigovaného na obsah energie bolo v oboch skupinách rovnaké. Rozbor krvi tiež ukázal na vyššie zaťaženie látkovej výmeny dojníc s vyšším prídavkom kukurice. Nízky pomer tuku a bielkovín v mlieku poukazoval na acidózu pankreasu tejto skupiny kráv.

 

KVALITA MLIEČNEJ ŽĽAZY PRASNÍC sa s rastúcou veľkosťou vrhov dostáva do popredia záujmu výskumníkov. Výskumy na Univerzite vo Wroclawi ukázali, že existuje veľká variabilita v stavbe ceckov a predovšetkým v obsahu protilátok v mlieku prasníc, a že kvalita mlieka závisí okrem iného aj od počtu mliečnych kanálikov v cecku. Počet kanálikov kolíše medzi jedným a troma v ceckoch jednej prasnice, existujú však rozdiely v podiele prasníc s rôznym počtom kanálikov v jednotlivých podnikoch. Mlieko z 3-kanálikových ceckov malo obzvlášť vysoký podiel protilátok (gamaglobulínov) 21 dní po odstave, zatiaľ čo na obsah protilátok v kolostre nemal počet kanálikov štatisticky preukazný vplyv. Množstvo protilátok závisí tiež od polohy ceckov na vemene. V spomínanom sledovaní bol najnižší obsah gamaglobulínov zistený v 4. páre ceckov, najvyšší v 6. páre. 

SKORÝ NÁSTUP RUJE PRASNÍC po odstave prasiatok je spojený s dlhšou rujou a väčšou veľkosťou vrhu v porovnaní s neskorým nástupom ruje. Prasnice, ktoré po prvom vrhu majú skorú ruju, nemusia mať však rovnaké prejavy ruje aj po ďalších vrhoch. To preukázalo štvorročné sledovanie 3 300 rují 346 prasníc plemena nemecký landras a 669 prasníc – kríženiek tohto plemena s plemenom deutsches edelschwein v jednom podniku v Brandenbursku (SRN). Priemerná dĺžka odstavu bola pri týchto prasniciach 27 dní, priemerný interval odstav – ruja 4,3 dňa a priemerná dĺžka trvania ruje 49,8 hodiny. Podľa diagnózy ruje po prvom oprasení sa prasnice nedali s dostatočnou istotou priradiť do skupiny s krátkym, normálnym alebo dlhým intervalom odstav – ruja. Podľa tohto výskumu nie je preto na základe analyzovaných charakteristík možná účinná selekcia prasníc.

OPTIMÁLNA TERAPIA PROTI ZÁPALOM MATERNICE (endometritis) kráv je už dlhé roky zverolekármi kontroverzne diskutovaná. Dr. M. Feldmann z Vysokej školy veterinárnej v Hannoveri (SRN) vyhodnotila všetky dostupné štúdie na túto tému a došla k nasledujúcim záverom: dávky prostaglandínu od 42. dňa po otelení prinášajú lepšie výsledky než lokálne nasadené antibiotiká alebo antiseptické prostriedky, rastlinné preparáty alebo enzýmy. Ani systematicky podávané antibiotiká (krvnou cestou) nemajú nad prostaglandínom prevahu, pokiaľ ide o klinickú liečbu alebo následné reprodukcie. Súčasné podávanie antibiotík s prostaglandínmi je možné odporučiť len pri zistení prítomnosti choroboplodných zárodkov, napr. Arcanobacterium pyogenes (zapáchajúci vaginálny sekrét). V tomto prípade sa odporúčajú i antiseptické prostriedky, ktoré však často dráždia stenu maternice. Liečenie endometritídy má význam až od 27. dňa po otelení, pretože pri pravidelnom cykle kravy je možné samovyliečenie.

pripravila: Ľ. S.

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs