Záujmy a podmienky

5.sep 2013

Záujmy a podmienky

Uplynulé mesiace a dni sa neobišli bez mnohých dianí, ktoré tak či onak vplývali na trendy európskej orientácie občanov Srbska. Väčšina tých rozhodujúcich sa udiala v prvej polovici tohto roku. Na otázku, ktorú udalosť v (pred)prístupovom procese považujete za najdôležitejšiu, až 43 percent z 1 050 anketovaných odpovedalo, že je to Bruselská dohoda týkajúca sa Kosova. Získanie dátumu je najvýznamnejšie pre šesť percent respondentov, Haag a zatýkania pre štyri percentá, a žiadna z udalostí pre tri percentá opýtaných. Tri percentá za najdôležitejší považuje boj proti korupcii a kriminalite, jedno percento novú moc v Srbsku a toľko aj reformu justície, kým dve percentá uviedlo ako naj niektoré diania iné. Až 37 percent opýtaných sa vyjadrilo, že nevie, ktorá udalosť je najvýznamnejšia.

Aj keď ide o podmienky, ktoré Európska únia kladie Srbsku v kontexte začiatku rokovaní o členstve, si možno všimnúť dve veľké skupiny odpovedí: prvou – za bolo 48 percent opýtaných – je, že nevie o žiadnych podmienkach. Druhou najfrekventovanejšou odpoveďou – za sa vyjadrilo 40 percent anketovaných – je tá, že sú prioritnými podmienkami Kosovo, realizácia dohody a zriekanie sa. Všetky iné odpovede sú na veľmi skromnej úrovni podpory. Reformu justície a zákonov, ako i boj proti korupcii ako podmienku vidia po tri percentá opýtaných. Proti novým podmienkam a dirigovaniu nášho života sa vyjadrili dve a proti Haagu a vydaniam obvinených jedno percento anketovaných. Rôzne iné reformy sú podmienkou len z aspektu jedného percenta opýtaných.

Obvyklou otázkou je i to, do akej miery je jedinec osobne ochotný obetovať sa v  záujme vstupu do Európskej únie. V troch kategóriách: ďalšie školenie a prestavba kvalifikácie, pretrvávanie neuspokojujúceho životného štandardu a zmena doterajších životných zvykov, klesá počet zástancov: v prípade prvej z 35 na 30, v druhej z 35 na 27 a tretej z 29 na 25 percent respondentov. Skromne, len o jedno percento, z 20 na 21 percent, sa zvýšil počet ľudí ochotných meniť doterajšie pracovné zvyky, ako je pracovný čas, dovolenka, rôzne výhody.

Ešte stále si možno všimnúť aj rôzne obavy v súvislosti s budúcim vstupom do Európskej únie: ich frekvencia sa každý polrok mení, no k tým najčastejším možno zaradiť názor, že by vstup bol pre nás drahou záležitosťou, že by naši poľnohospodári mali v tom prípade viac problémov, že by sme sa mohli rozlúčiť so štátnou menou, že malé krajiny strácajú vplyv, že budeme čoraz menej používať svoju reč, že prídeme o národnostnú identitu a kultúru, prípadne aj o sociálne výhody.

Tieto posledné odpovede treba brať najmä ako svedectvo potreby sústavne sa činiť na širšej a hlbšej informovanosti nášho občana o Európskej únii. V tomto kontexte je škoda, že pri najnovšom prieskume názorov a nálad obyvateľstva vystala doteraz takmer pravidelná otázka vzťahujúca sa na spôsob a možnosti informovania sa nášho obyvateľstva o únii. Aby sa lepšie a presnejšie vedelo, ako na to dnes i zajtra, v období náročnom a zložitom, keď stúpa počet predsavzatí, záväzkov a úloh, ktoré treba zdolať.

                                                                                                 O. Filip

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs