Zhromaždenie Výzvy: Vojvodina druhý raz

11.jún 2017

Zhromaždenie Výzvy: Vojvodina druhý raz

 

O nepríjemných témach v príjemnom ovzduší Mijićovho salaša

Otázky osobnej slobody, autonómie Vojvodiny a médií v našej pokrajine predebatovali včera účastníci zhromaždenia Výzvy: Vojvodina. S ohľadom na ohrozenie vyplývajúce zo skutočnosti, že dnes temer nikoho nezaujíma jej ohrozenie, neprekvapuje viac razy zopakovaná otázka: V akej miere si dnes Vojvodinčania naskutku prajú Vojvodinu?

Intelektuáli zoskupení v neformálnom občianskom združení v Novom Sade pomenovanom Salón, sa na Mijićovom salaši (neďaleko Somboru) stretli druhý raz. Z fundovaných príspevkov, ktoré odzneli v rámci troch segmentov debaty, vanulo ustarostenie nad skutkovým, najjemnejšie povedané neutešeným stavom autonómie AP Vojvodiny.

Účastníkov privítal hostiteľ Dušan Mijić, ktorý robil aj moderátora prvého panelu. Tému Medzi osobnou slobodou a politickou autonómiou pretriasli Slobodan Beljanski, Latinka Perovićová, Aleksej Kišjuhas a Momir Samardžić. Príspevok neprítomného Tomislava Ketiga prečítala Monika Maširevićová.

Vojvodinská otázka bol názov druhého panelu. Ňou sa zaberali Marijana Pajvančićová, Dimitrije Boarov, Duško Radosavljević a Milivoje Bešlin, ktorý zároveň moderoval túto časť okrúhleho stola.

Záverečný segment rozboru aktuálnej situácie mal za tému Kulturologickú a mediálnu otázku vo Vojvodine. O koreňoch a možných následkoch dianí na tomto pláne sa zmienili: Julijan Tamaš, Boris Varga, Miroslav Keveždi a Dinko Gruhonjić, ktorý zvládol aj úlohu moderátora.

Latinka Perovićová a Dušan Mijić

O každom panele sa viedla členitá diskusia. Záverečná všeobecná debata smerovala k vyvodeniu záverov a odporúčaní v súvislosti s aktuálnou povážlivou situáciou vo Vojvodine. Mali by ich sformulovať moderátori včerajšieho podujatia Mijić, Bešlin a Gruhonjić. Účastníci sa uzhodli, že by o rok na Mijićovom salaši mali dať slovo mladým ľuďom.

Príspevky účastníkov Salóna, ktorý teraz (tak isto ako vlani premiérne) pracoval v rozšírenej zostave, vyjdú v osobitnej publikácii. Organizátorovi zhromaždenia Dušanovi Mijićovi zatiaľ svoje abstrakty poslalo 22 autorov. Medzi inými aj Goran Marković, Stanko Pihler, Pavle Sekeruš a ďalší, ktorí ospravedlnili svoju neprítomnosť.

Z obsažného podujatia si všetci odniesli dobré dojmy z toho, že ešte sú ľudia, ktorým na Vojvodine záleží. Umocnené neveľkým ale vzácnym zborníkom prejavov z vlaňajšieho (prvého) stretnutia na Mijićovom salaši. Organizátori pre prvé verejné Výzvy zvolili tému Kultúra dialógu 2016. Posvietili si na ňu v rámci dvoch panelov: Príčiny a výsledky krízy deväťdesiatych rokovAko po kultúru dialógu v období hnevu a násilia?

Vznik a ciele Salónu

Debatovali aj novinári: v popredí Mijat Lakićević

Skupina intelektuálov zo Srbska sa od roku 1996 stretáva raz za mesiac v byte Dušana Mijića v Novom Sade. S cieľom výmeny mienok ohľadne naliehavých spoločenských a politických problémov a, ako vlani povedali aj verejne „presvedčiť sa, či sme v prostredí, v ktorom nadvládlo šialenstvo ešte vždy normálni.“

Názov Salón jeho zakladatelia zvolili podľa vzoru podobných „krúžkov“ v niektorých západoeurópskych krajinách, predovšetkým v Paríži, kde sa D. Mijić aktívne zúčastňoval počas vlastného „sebavyhnanectva“ v období Miloševićovho režimu.

Účastníci záverečného panelu: Dinko Gruhonjić (sprava), Boris Varga, Julijan Tamaš, Miroslav Keveždi

Iniciátorom tejto formy zhromažďovania a debát bol spisovateľ Aleksandar Tišma a spoluzakladateľmi advokát Slobodan Beljanski, univerzitný profesor Stanko Pihler a podnikateľ Dušan Mijić, vtedajší majiteľ liberálneho denníka Naša Borba. Mimochodom, toto periodikum pod nátlakom Miloševićovho režimu nakoniec zaniklo, na čom veľký podiel mal vtedajší minister informovania a dnešný prezident Aleksandar Vučić.

Mijićov Salón donedávna nepracoval tajne, ale ani verejne. Až vlani sa jeho (neformálni) členovia rozhodli medializovať svoje pôsobenie. Na Mijićov salaš začiatkom mája 2016 pozvali aj novinárov. V príjemnom ovzduší starobylého salaša, v oáze pokoja, vtedy i teraz výstražne odznievalo echo čoraz rozbúrenejšej vojvodinskej roviny.

J. BARTOŠ
J. BARTOŠ

BARTOŠ, JURAJ (1955)
Pracuje ako novinár redaktor v týždenníku Hlas ľudu, kde bol šéfredaktorom v obdobiach 1990 – 1991 a 2000 – 2005. V čele mládežníckeho časopisu Vzlet pôsobil v období 1993 – 1997.
Spolupracoval so slovenskými redakciami Rádia Nový Sad, Televízie Nový Sad, bol pri zakladaní TV Petrovec, tiež členom redakcie časopisu pre deti Zornička.
Vydal knižku básní a próz pre deti Poď, kým ešte smieme (2005).
Získal niekoľko ročných novinárskych cien Hlasu ľudu a Cenu Zorničky za básne a prózy.
Je ženatý, má dvoch synov.
Kontakt: bartos@hl.rs