Zle, keď neurodí, ešte horšie, keď urodí!

3.okt 2013

BOHATÁ ÚRODA JABĹK, HRUŠIEK, SLIVIEK…

Ovocinári sa tohto roku tešili zo skutočne nadpriemernej úrody. Haluze ovocných stromov sa doslova lámali pod váhou sliviek, hrušiek, jabĺk… Bohatá úroda môže však spôsobiť aj problémy, o čom svedčia príklady ovocinárov v Aradáči a Hajdušici.

Paľo Labát vo svojom ovocnom sade

Paľo Labát vo svojom ovocnom sade

Paľo Labát ml. z Aradáča má na pol hektára vysadený vinohrad, kým tú druhú polovicu hektára vysadil hruškami, jabloňami, čerešňami, orechmi, broskyňami… Hrozno vraj dobre urodilo, je kvalitné a sladké, čo je zárukou dobrého vína. Menšie množstvá stolného hrozna predá, ale prevažná väčšina skončí vo vínových sudoch a na trh sa dostane v podobe kvalitného aradáčskeho vína. Ide o viac-menej bežný postup, pričom treba povedať, že o milovníkov dobrého vína nikdy nie je núdza. Takisto ani s odbytom wiliamsových hrušiek nie je problém. Dve tony sladkých plodov, koľko sa tohto roku urodilo na 90 stromoch, predajú buď ako konzumné ovocie alebo ako surovinu na obľúbenú pálenku viliamovku.

– S predajom jabĺk je to však omnoho ťažšie, – hovorí P. Labát. – Jablká sa teraz, keď je mnoho iného ovocia, ťažko predávajú. Z tých dôvodov by bolo potrebné uskladniť ich v mraziarni a predávať v zime, keď je menej iného ovocia. My však mraziareň nemáme a nie je ani v bližšom okolí, a zasa nemáme až také množstvá jabĺk, aby sa nám oplatilo prevážať ich a uskladňovať vo vzdialenejších mraziarňach. Z tých dôvodov jablká uskladňujeme v pivnici, kde je trochu chladnejšie, a snažíme sa čím viac teraz predať, pričom to, čo nepredáme, skončí v pálenke, ale na tých menej kvalitných, ktoré po čase začnú hniť, si veru pochutnajú aj svine.

Je za takých okolností z tej práce aj nejaký zisk?

– Z pestovania čerešní, marhúľ, broskýň možno slušne zarobiť. Tieto druhy ovocia kupujú hlavne domáce na prípravu lekvárov, kompótov a šťavy. Ak však ovocný sad pozorujeme ako celok, nie je z toho veľký zisk, ale nehospodárime ani stratovo. Zarobíme asi toľko, aby sme kryli výrobné náklady a pritom sa trochu aj zvýši. K tomu aj sami počas celého roka máme ovocie a kvalitnú pálenku, ale aj miesto, kde si môžeme oddýchnuť a trochu sa rekreovať v prestávkach práce v rastlinnej výrobe, na ktorú sme spolu s otcom orientovaní.

V ovocnom sade Vieročky a Miroslava Marčekovcov sa haluze lámali pod váhou plodov

V ovocnom sade Vieročky a Miroslava Marčekovcov sa haluze lámali pod váhou plodov

Miroslav a Vieročka Marčekovci z Hajdušice na jutre pôdy pred deviatimi rokmi vysadili po 120 stromkov jabĺk a lieskovcov a 60 stromkov williamsových hrušiek, s cieľom doplniť si tak rodinný rozpočet. Doteraz zisk prinášali iba lieskovce, ale nie aj jablká a hrušky. Tohto roku však urodilo nad všetky očakávania. Naoberali viac ako 1 000 kg hrušiek a 300 kg lieskovcov, kým jablká ešte stále oberajú. Doteraz vraj naoberali zo 5 ton a odhadujú, že ich bude raz toľko. Dve tony predali viacerým predajniam a tri tony menej kvalitných zomleli do pálenky.

– Predávali sme po 30 din. kilogram, a ak sa naskytne príležitosť, predáme ešte, – hovorí Vieročka. – Kamaráti nám síce hovoria, že lacno predávame, ale nám je cieľ predať čím viac, bez ohľadu na cenu. Nechceli by sme, aby všetko skončilo v pálenke. Veď na pálenie dobrého jablkového páleného treba pridať významné množstvá cukru, čo vonkoncom nie je lacné. Teda treba vložiť, aby sa ti vracalo po lyžičke, a je otázne, či sa vôbec vráti. Veď tohto roku iba v našej dedine pálenka tečie potokmi. Nakoniec bola by opravdivá škoda, aby také pekné jablká skončili v pálenke.

Miroslavov otec Pavel Marček vo vlastnej pálenici už vypálil niekoľko stovák litrov pálenky

Miroslavov otec Pavel Marček vo vlastnej pálenici už vypálil niekoľko stovák litrov pálenky

Tieto dva príklady nasvedčujú o nedostatku organizovaného výkupu ovocia na týchto priestoroch, aj keď sa práve ovocinárstvo považuje za taký hospodársky potenciál, s ktorými možno konkurovať na prieberčivom európskom a svetovom trhu. Takýchto ovocných sadov je akiste v každej osade aspoň niekoľko a všade sa rovnako trápia s predajom. Organizovaným výkupom by sa jedným úderom zabili dve muchy – na jednej strane by pestovatelia, ktorí už majú založenú výrobu, mali kde predať svoj výrobok, a tak speňažiť svoju prácu, a na druhej strane by možnosť predaja podnietila aj iných, aby sa vážnejšie venovali ovocinárstvu. O tom, že je tomu tak, svedčí príklad višňových sadov, ktorých je v Jánošíku, Plandišti a v poslednom čase aj v Hajdušici čoraz viac už aj preto, že pestovatelia svoj výrobok majú komu predať. Nastoľuje sa však otázka, kto by výkup ovocia mal zorganizovať. Bezpochyby tí, ktorí oň majú záujem (čítaj zisk), čiže spracovatelia, resp. vývozcovia ovocia, ale významné miesto v tom patrí aj štátu, ktorý by svojimi stimulačnými opatreniami mohol čosi také podnietiť.

V. Hudec 

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs