Znovu medzi bežnými problémami

6.mar 2013

Schvaľovanie prebiehalo viac-menej jednohlasne

Z 13. ZASADNUTIA NRSNM

Členovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zasadali po takmer piatich mesiacoch. Keďže v pondelok 4. marca zasadali po prvýkrát v tomto roku, zasadnutie malo prevažne schvaľovací charakter, a to výročných správ výborov NRSNM a spoluzakladateľských inštitúcií – Múzea vojvodinských Slovákov, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a NVU Hlas ľudu, ako aj Fondu pre vydavateľskú činnosť za rok 2012 a plány na bežný rok.

Počas uplynulého roku členovia NRSNM pracovali naplno. Organizácie, podpory, návštevy prostredí a mnohé iné aktivity, o ktorých sa pravidelne písalo v našom týždenníku, zamestnávali členov NRSNM počas celého roku. Okrem schvaľovania výročných správ hovorilo sa aj o aktuálnych problémoch.

Problém, s ktorým sa stretla Komisia pre učebnice Výboru pre vzdelávanie NRSNM, a ktorý sa, pravdaže, týka aj všetkých iných, je problematika vydávania učebníc v slovenskom jazyku. V katalógu učebníc na školský rok 2013/2014 chýbajú takmer 40 titulov – kníh v slovenskom jazyku, a sú to tituly, ktoré sú nevyhnutné pre vyučovanie. Komisia reagovala a poslala listy kompetentným inštitúciám, no odpoveď alebo nedostali, alebo bola negatívna. Je to závažný problém, ktorý sa netýka iba slovenskej menšiny, ale aj iných národnostných spoločenstiev, a zatiaľ je otázne, či v nasledujúcom školskom roku budú učebnice v jazykoch národnostných spoločenstiev.

Nerešpektovanie zákona o úradnom používaní jazyka a písma v niektorých prostrediach čoraz viac vystupuje do popredia. Konkrétne, čoraz viac sa vyskytujú tabule a pečiatky iba v cyrilike, čo, pravdaže, narúša práva menšín. Národnostná rada, ako ochranca práv menšiny, bude podnikať určité kroky, aby sa narúšanie či nerešpektovanie zákona zastavilo. Niektoré lokálne samosprávy tento zákon neuplatňujú ani v oblasti vzdelávania. Ani keď ide o financovanie. V súvislosti so Zákonom o národnostných radách lokálne samosprávy by mali financovať činnosť Národnostnej rady a zatiaľ si svoj záväzok spĺňa iba Nový Sad, Kovačica a Báčska Topola. Zo všetkého vyplýva iba jedno – musí sa vždy upozorňovať na zákon a „bojovať“ za svoje práva.

Keď ide o organizačné zabezpečovanie podujatí s osobitným významom pre slovenskú národnostnú menšinu, tie úlohy si na seba preberie Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, a to iba s jedným cieľom – aby sa o organizáciu a realizáciu určitého podujatia nestarala iba jedna osoba.

Fakt, že počet odberateľov žiackych časopisov, ale aj celkovej slovenskej tlače drasticky padá, odznel aj medzi členmi rady. V súvise s tým navrhli, aby sa tou problematikou osobitne zaoberal Výbor pre vzdelávanie.

Keď ide o informovanie, okrem iného bolo upozornené aj na to, že práve prebieha verejná rozprava o Návrhu zákona o verejnom informovaní, takže tejto téme venujú aj jedno zo svojich nasledujúcich zasadnutí.

J. Pániková

Schvaľovanie prebiehalo viac-menej jednohlasne

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs