Znovu rozvírili mediálne more

14.aug 2013

POZNÁMKA

Naše najvyššie inštitúcie ešte neschválili ani meškajúci návrh Zákona o verejnom informovaní a médiách, ktorý zjari rozvíril hladinu nielen v mediálnom odbore, ale aj širšej verejnosti, a štátne Ministerstvo kultúry zverejnilo dva nové návrhy zákonných predpisov.

Dva nové „pokusy“ o reguláciu chaotického stavu v srbskom novinárstve akoby boli dvaja starší bratia „jarného“ zákona. Návrhy zákona o elektronických médiách a o verejných mediálnych servisoch v rukách držia palicu, ktorou pobúrili mnohé relevantné novinárske združenia a civilné organizácie. Nezávislý spolok novinárov Srbska (NUNS) a Stredisko pre zveľadenie právnych štúdií (CUPS) si žiadajú, aby sa stiahli z verejnej rozpravy. Podľa nich ide o dokumenty, ktoré sa dostali do verejnosti napriek tomu, že pracovná skupina neukončila prácu na tomto texte. Aj napriek tomu, že ho písali v tajnosti bezmenní autori niekde v ministerských kuloároch…

V takýchto tajnostkárskych návrhoch sa okrem iného píše, že dva verejné mediálne servisy sa dva roky budú financovať z republikového rozpočtu. Z jednej strany je dobre, že si republikoví mocnári „spomenuli“ do zákona vsunúť aj náš finančne a technicko-technologicky zruinovaný pokrajinský servis občanov, ktorému vraj republiková a pokrajinská vláda záručne pomôžu pri konečnom „udomení sa“. Ale z druhej strany mnohých mediálnych odborníkov a organizácie až páli fakt, že sa mediálne servisy budú financovať z rozpočtu, lebo to priamočiaro znamená vplyv štátu a vládnucich politických strán na redakčné politiky v týchto médiách. Na to poukazujú NUNS a CUPS, ktorí tvrdia, že si tieto návrhy protirečia s Ústavou Srbska a najvyššími štandardmi, keď ide o poslanie, status a činnosť verejných servisov.

Návrh zákona o elektronických médiách určite znepokojuje zvlášť lokálne médiá, ktorých zakladateľmi sú lokálne samosprávy. Určite aj naše rozhlasy a televízie, ktoré vysielajú (aj) v slovenskej reči, netrpezlivo a s obavami očakávajú opúšťanie status quo, keď ide o možnú privatizáciu alebo jej úplné zastavenie. Nový zákonný návrh sa o tejto problematike zmieňuje iba v jednom článku, ktorý hovorí, že sa tieto médiá do privatizácie budú musieť prispôsobiť zákonným predpisom verejného servisu. Detaily privatizácie, či jej lehoty sa nespomínajú.

Ak sa takáto forma navrhnutého zákona schváli, aj naďalej budeme v sebe čičíkať strach z možného zániku našich menšinových elektronických médií (nedajbože!). Ale múdrejšie ráno od večera – čiže múdrejší budeme po 27. auguste, keď sa v Novom Sade aj oficiálne začne verejná rozprava o dvoch navrhnutých predpisoch.

V. Dorčová-Valtnerová

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs