ZREŇANIN: Medzinacionálne vzťahy sú dobré

12.dec 2017

ZREŇANIN: Medzinacionálne vzťahy sú dobré

V meste Zreňanin, vo viacnacionálnom prostredí s väčšinovým srbským obyvateľstvom, osobitná pozornosť sa venúva uctievaniu práv menšín a aj mnohé lokálne ustanovenia sú s tým cieľom schválené.

Na vchode do Zreňaninu všetky tabule sú štvorrečové, teda v srbčine, maďarčine, rumunčine a slovenčine. Štvorrečové sú aj nadpisy  na všetkých štátnych inštitúciách a ustanovizniach. Deti menšinových spoločenstiev majú právo na základné respektíve stredoškolské vzdelávanie v materinskom jazyku. Mesto podporuje všetky, pritom dosť početné podujatia usmernené na zachovávanie obyčají a kultúry menšín.

Predsa o uctievaní či ohrozovaní práv národnostných spoločenstiev možno najlepšie svedčí počet vážnych incidentov a trestných činov na ich úkor. Nahliadnutím do správ z posledného desaťročia, rok 2011 by sa mohol ocharakterizovať ako problematický podľa počtu incidentov s nacionálnym podkladom a zvlášť preto, že väčšina z nich nie je riešená.

„Pripomíname, že v marci 2011 na dome koordinátorky pre rómske otázky Dobrily Nikolićovej bol napísaný odkaz Smrť Cigánom politikom, koncom júla 2011 na dome Tomislava Meržana bolo napísané Smrť Cigánom, v auguste 2011 do poštovej schránky Reformátorskej cirkvi boli vhodené hroziace odkazy a to hrozby smrťou a vysťahovaním adresované príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny, koncom decembra 2011 bol vykonaný útok strelnou zbraňou na dom predsedu Aliancie vojvodinských Rumunov Viorela Besua a len zhodou šťastných okolností nikto z domácich nebol zranený, kým v marci 2012 bola rozbitá tabuľa s nadpisom Historického archívu, ktorá bola vypísaná i na jazykoch národnostných menšín. Vo všetkých týchto prípadoch páchatelia trestných činov neboli odhalení.“

Toto je časť správy niekdajšieho zástupcu obhajcu občanov Trajana Pankarićana, ktorý si od Policajnej správy v Zreňanine žiadal správu o tom, či páchatelia tých trestných činov boli odhalení a ktoré ďalšie opatrenia boli vykonané. Odpoveď vo všetkých prípadoch bola takmer rovnaká: „I napriek intenzívnej práci k riešeniu tohto trestného činu ešte stále nedošlo.“ Len na základe týchto incidentov Pankarićan ostro reagoval, že jestvuje veľký stupeň nenávisti a nevraživosti voči národnostným menšinám v oblasti Zreňanina, čo podľa mnohých nezodpovedalo skutočnému stavu medzinacionálnych vzťahov.

Medzičasom štatistika kvituje podstatne menej incidentov a trestných činov s nacionalistickým podtextom, ktorý je spravidla upriamený voči menšinám. Svedčia o tom i údaje z Vyššieho súdu v Zreňanine, v ktorom bolo v posledných piatich rokoch iba osem predmetov z tejto oblasti. Z osem právoplatných rozhodnutí v tomto období bolo vynesených šesť rozhodnutí o odsúdení, v jednom trestnom konaní obžalovaný bol oslobodený obžaloby, kým v jednom prípade trestné konanie bolo rozhodnutím zastavené, lebo obžalobca odstúpil od obžalobného aktu.

Spôsob výkonu trestného činu najčastejšie bolo urážanie, vysmievanie alebo podceňovanie nacionálnych, rasových alebo náboženských citov, prejav zneužívanie symbolov a pod.

Posledný prípad v Zreňanine, ktorý bol ocharakterizovaný ako vyvolávanie rasovej, náboženskej neznášanlivosti a ohrozovania bezpečia, stal sa z pondelka 16. na utorok 17. októbra, keď na bráne a na uličnom múre rodinného domu Miodraga Delića, čiernym auto lakom boli vypísané heslá urážlivého obsahu s nacionalistickým podtónom upriamené proti príslušníkom maďarskej národnosti. Delić, ktorého manželka je maďarskej príslušnosti, si nevedel vysvetliť, čo by mohla byť príčina takého aktu a kto by mohol byť páchateľ. Aj napriek tomu bol prípad rýchlo riešený.

„Príslušníci Ministerstva vnútorných vecí Zreňanin podali na základe príkazu príslušného úradu verejného obžalobcu trestnú prihlášku proti dvadsaťdeväťročnému mužovi zo Zreňanina, na základe podozrenia, že spáchal trestný čin vyvolávania rasovej, náboženskej neznášanlivosti a ohrozovania bezpečia. Jestvujú podklady podozrenia, že on napísal grafity urážlivého obsahu na múre a bráne domu poškodeného“ oznámila polícia. Rozdiel v porovnaní s prípadmi spred šiestich rokov je rýchlo riešený prípad a odhalenie podozrivého za pár dní.

Aj závery ombudsmana v správe za rok 2016 podpísané ochrankyňou občanov Anou Kovački svedčia o inej situácii.

„Keď ide o ľudské a menšinové práva, celkovo pozorujúc možno povedať, že sa situácia napráva predovšetkým vďaka pôsobeniu čoraz väčšieho počtu inštitúcií a príslušných subjektov, ktoré uznali za potrebné zveľadiť práva rozdielnych skupín. V školskom roku 2016/2017 v stredných školách na území mesta Zreňanin 310 žiakov bolo zahrnutých výučbou v maďarskom jazyku. V základných školách výučbu v jazykoch národnostných menšín úhrnne sleduje 605 žiakov, z čoho 468 v maďarskom jazyku, 44 v rumunskom a 93 v slovenskom. V Predškolskej ustanovizni Zreňanin 106 detí má výchovno-vzdelávací program v maďarskom jazyku.“ píše sa v správe zreňaninskej ombudsmanky, v ktorej síce nieto ani slovka o incidentoch a trestných činoch upriamených proti príslušníkom národnostných menšín, a ktoré sa iste udiali.

So správou mestskej ombudsmanky sa zhoduje aj Diniku Vojin, samostatný odborný spolupracovník pre medzinárodnú spoluprácu v Hospodárskej komore Srbska.

„Keď ide o uctievanie práv národnostných menšín na území mesta Zreňanin, môžem povedať, že je veľmi uspokojujúce. V uplynulom roku ba i dlhšie sme nemali žiadnu informáciu o nejakých osobitných incidentoch. Dokonca môžeme povedať, že na území kde spolu žije 28 rozdielnych národnostných spoločenstiev, je situácia veľmi dobrá,“ povedal.

Diniku zdôraznil, že ani on sám a spoľahlivo vie, že ani ostatní príslušníci jeho národnostného spoločenstva nikdy neboli vystavení diskriminácii alebo sa cítili inferiórne vo vzťahu k väčšinovému obyvateľstvu v Zreňanine. Na konci podčiarkuje, že silnejú vzťahy Zreňanina s mestami a krajinami v bližšom a ďalšom susedstve a to práve vďaka nacionálnej pestrosti tejto časti Banátu. To láka aj investorov do mesta na Begeji a tiež aby zamestnávali ľudí, ktorí okrem srbského jazyka ovládajú aj niektorý jazyk prostredia. Je to pozitívum tohto príbehu, ktorý treba aj naďalej rozvíjať.

Slavko Surla

Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 21, ktorý financuje EÚ. Obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a žiadnym spôsobom neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie.   

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs